Tak ako radosť, hnev, strach či prekvapenie aj smútok je jedna zo základných emócií, ktoré je prirodzené prežívať. Každý z nás to určite pozná na vlastnej koži. Zaplavený smútkom, prázdnotou či zníženým prežívaním radosti sa máme chuť zatvoriť do izby a čakať kým to prejde. U väčšej časti populácie to po určitom čase odznie, no u niektorých to pretrváva dlhodobejšie a intenzívnejšie – vtedy sa môže jednať o depresiu.
Na základe tohto je jej odhalenie časovo náročnejšie a často sa stáva, že okolie človeka s depresiou presviedča nech to “pustí” a užíva si život.
V snahe zvýšenia povedomia o tejto diagnóze si pripomíname 10. október ako Európsky deň depresie.
Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (2013) medzi jej základné symptómy patrí:
- narušená schopnosť prežívať radosť
- nižší záujem a znížená koncentrácia
- zhoršený spánok
- nechutenstvo do jedla
- znížená sebadôvera a sebaocenenie
Podľa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO, 2025) depresia postihuje až 5% populácie, čo predstavuje približne 332 miliónov ľudí. Na lepšie predstavenie, tento počet sa približne rovná počtu obyvateľov USA. Zároveň sa depresia považuje za najrozšírenejšie duševné ochorenie po celom svete. V roku 2024 sa na Slovensku najčastejšie v psychiatrických ambulanciách liečili afektívne poruchy, medzi ktoré zaraďujeme aj depresiu – tvorili 31,1% zo všetkých vyšetrených (Národné centrum zdravotníckych informácií, 2025).
Kto depresiou najčastejšie trpí ?
Najviac postihuje ľudí vo veku medzi 40. až 55. rokom života, avšak vyskytuje sa počas celého života, od detstva až po dôchodcovský vek. Pred obdobím puberty sa vyskytuje približne u 0,5 až 2,5% populácie detí, u adolescentov tento počet stúpne na 5-8%. V populácií ľudí starších ako 60 rokov je v závislosti od kultúry rozšírená medzi 10 až 20% (Liga za duševné zdravie, 2024).
Čo sa týka pohlavia, častejšie sa vyskytuje u žien. Podľa WHO (2025) to je o 1,5 častejšie u žien ako u mužov. Môžu za to prevažne biologické, hormonálne a sociálne okolnosti (Národný inštitút zdravia, 2023).
Ako ovplyvňuje náš mozog?
Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že súvisí len s prežívaním smútku a apatie, pravda je niekde inde. Depresia zasahuje aj náš mozog a mení spôsob akým rozmýšľame a aj spracovávame situácie. Mozog je postihnutý na viacerých úrovniach:
- chemická nerovnováha – dochádza k zníženiu hladiny hormónov serotonín (označovaný aj ako hormón šťastia), dopamín a norepinefrín. Tieto chemikálie okrem nálady ovplyvňujú aj poznávanie, chuť do jedla, spánok či pozornosť.
- zmenší jeho objem – táto duševná choroba môže zasiahnuť aj oblasti mozgu – hipokampus, thalamus, amygdala aj prefrontálnu kôru, ktorým zmenší ich objem. Sú to štruktúry mozgu, ktoré sa podieľajú na pamäti, emóciách, vnímaní a iných kognitívnych funkciách.
- zmeny v reorganizácií informácií– jedna zo schopností mozgu je synaptická plasticita, ktorá mu umožňuje reorganizovať informácie na základe ich využívania, nepotrebné môže odstrániť. V mozgu u ľudí trpiacich depresiou je ťažšie nové informácie organizovať, ich mozog si zachová zmenený vzorec činnosti, ktorý zapríčiní, že je mozog v depresívnom stave (Solis-Moreira, 2023).
Tieto zmeny však nemusia byť trvalé, ak je poskytovaná správna liečba.
Poskytovanie liečby
Izáková a kol. (2021) poukazuje, že až 67 % ľudí s depresivnymi príznakmi nemá stanovenú diagnózu a nelieči sa. Bražinová a kol. (2019) toto tvrdenie potvrdzujú, väčšina ľudí trpiacich nejakým duševným ochorením nevyhľadá pomoc. Medzi najčastejšie dôvody zaraďujú – nedostatok informácií (ako a kde vyhľadať pomoc a ani nevedia rozoznať príznaky) a obavu zo stigmatizácie zo strany okolia. Jej liečba však nie je nemožná.
Možnosti liečby (Solis-Moreira, 2023):
- lieky- antidepresíva. Najčastejšie tie, ktoré zabraňujú serotonínu absorbovať sa v nervových bunkách, ten následne môže pôsobiť v mozgu dlhšie a účinkovať na náladu a emócie,
- terapia – hlavne kognitívna terapia, v ktorej klientov učia identifikovať negatívne myšlienkové vzorce a naučiť sa ako ich ovládať, keď začnú pôsobiť. Inou možnosťou je behaviorálna terapia, ktorá sa zameriava na zmenu maladaptívneho správania, ktoré mu bráni žiť zdravým spôsobom. Kognitívno-behaviorálna terapia je kombináciou ich oboch.
Ako vyhľadať pomoc ?
- kontaktujte odborníka – všeobecný lekár, psychológ alebo psychiater (na území Slovenska nie je potrebný výmenný lístok od všeobecného lekára)
- zavolajte na linky pomoci – Linky pomoci fungujú nonstop a sú zadarmo
- Linka dôvery Nezábudka – 0800 800 566
- IPčko – internetová poradňa https://ipcko.sk/
- Krízová linka pomoci – 0800 500 333
- Linka detskej istoty – 116 111, pre deti a mládež
Starostlivosť o svoje duševné zdravie
- fyzická aktivita- hýbte sa, prejdite sa zo školy alebo z práce, vystúpte o zastávku skôr. Každý krok sa počíta.
- vyvážená strava – do svojho jedálnička pridajte pravidelnú dávku obľúbeného ovocia, zeleniny a dostatok pitného režimu.
- spánok – nastavte si spánkovú rutinu a režim, dostatok spánku je kľúčový. Spite aspoň 6-8 hodín denne a vyhnite sa obrazovkám pred spaním.
- sociálne vzťahy- človek je tvor spoločenský, zdieľajte s priateľmi pekné zážitky ale i vaše obavy a neistoty.
- Vyčleňte si čas na seba– či to bude vaše hobby, teplá vaňa či sólo rande, vzťah so sebou samým nám pomáha poznať sa, posilniť sebalásku, ale aj zabrániť tak vyhoreniu.
- pozerajte sa na svet pozitívne- hľadajte maličkosti, ktoré vás potešia. Nezabudnite však, že aj negatívne emócie patria k nášmu životu a netreba ich potláčať.
Autorka: Alica Glončáková
Použitá literatúra:
- Medzinárodná klasifikácia chorôb. (2013). Depresívne epizódy. https://data.nczisk.sk/old/infozz/mkch/mkch-10/cast0500.pdf
- Brazinova, A., Hasto, J., Levav, I.,& Pathare, S. (2019). Mental Health Care Gap: The Case of the Slovak Republic.
https://link.springer.com/article/10.1007/s10488-019-00952-z
- Izáková, Ľ., Králová, M.,& Pečeňák, J. (2021). NAJČASTEJŠIE PSYCHICKÉ PORUCHY V PSYCHIATRICKÝCH AMBULANCIÁCH – SÚČASNOSŤ A NOVÁ KLASIFIKÁCIA MKCH-11. http://www.cspsychiatr.cz/dwnld/CSP_2021_1_33_41.pdf
- Svetová zdravotnícka organizácia. (2025). Depressive disorder (depression).
https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/depression
- Národné centrum zdravotníckych informácií. (2025). Psychiatrická starostlivosť v Slovenskej republike v roku 2024. https://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Psychiatricka-starostlivost-v-Slovenskej-republike-v-roku-2024.aspx
- Liga za duševné zdravie. (2024). Východiskový stav duševného zdravia na Slovensku. https://dusevnezdravie.sk/backend/wp-content/uploads/2024/06/LDZ-metastudia-v4.pdf
- Národný inštitút zdravia. (2023). Depression in Women: 4 Things to Know. https://www.nimh.nih.gov/health/publications/depression-in-women
- Solis-Moreira, J. (2023). How Depression Affects Your Brain. https://www.healthcentral.com/condition/depression/depressed-brain
