Photo by Steven HWG on Unsplash
História Svetového dňa Alzheimerovej choroby sa tiahne od roku 1994, kedy organizácia pre Alzheimerovu chorobu (Alzheimer’s Disease International, skr. ADI) oslavovala 10. narodeniny. Prípady Alzheimerovej choroby, ale aj iných demencií, natoľko pribúdajú, že zvyšovanie povedomia o týchto chorobách prebieha každoročne počas celého septembra. Každý rok má svoju tému, ktorou sa ADI snaží upozorniť na určitú problematiku. Témou tohto ročníka je: “Spýtajte sa na demenciu, spýtajte sa na Alzheimerovu chorobu”.
Najskôr niečo málo o pamäti
Pamäť je proces kódovania, uchovávania a vyhľadávania informácií. Vďaka uchovaným informáciám o minulých skúsenostiach ovplyvňuje prítomné správanie. Je súčasťou ľudského poznávania. Dôležité je uvedomiť si, že informácie v pamäti sa spájajú s citovými kvalitami a ovplyvňujú hodnoty a motiváciu človeka, teda nemajú neutrálne zafarbenie.
Ako ľudia máme viacero typov pamäti:
- senzorická – uchováva informácie o senzorických podnetoch získanými našimi zmyslami. Dôsledkom neustáleho prijímania podnetov trvá len pár sekúnd (3 – 4 sekundy),
- krátkodobá – obsahuje informácie, ktoré si vedome uvedomujeme a sústredíme sa na ne. Uvedomelé informácie zo zmyslov mozog premieňa a trvajú 20-30 sekúnd, avšak väčšinu informácií aj tak zabudneme,
- dlhodobá – informácie sú dlhodobo uložené v mozgu. Má neobmedzenú kapacitu a proces uloženia trvá približne 30 minút (Univerzita vo Východnej Karolíne, 2024),
- retrospektívna – zameraná na minulosť (vybavovanie poznámok pri učení),
- prospektívna – schopnosti zapamätať si niečo, čo chceme v budúcnosti urobiť a neskôr si na to v správnu chvíľu spomenúť (Brabenec, 2015).
Od podnetu k informácii u nás v pamäti
Jednou zo základných schopností človeka je pociťovanie. Cez zmysly človek získava informácie o vonkajšom svete. Bez pamäti by však tieto podnety nemali význam. To, čo sme videli, počuli, cítili či chytali, by sme nemali a neustále by sme museli získavať tieto informácie znovu a znovu. Od zapamätania si jednotlivých podnetov, nás delia 3 kroky, pomocou ktorých sa vieme k informáciám vrátiť:
- kódovanie – podnety získané z vonkajšieho prostredia prostredníctvom našich zmyslov naša pamäť premení na chemické a elektrické informácie v našom mozgu, táto podoba je ľahšia na spracovanie a uloženie. Význam má aj zmysluplnosť podnetov – jednoduchšie si zapamätáme niečo, čo pre nás význam má ako náhodný zhluk písmen,
- uchovávanie – je čas od kódovania po vyhľadávanie. Informácia prechádza cez senzorickú, krátkodobú a až napokon dlhodobú pamäť (popísané vyššie). Súčasťou tejto fázy je zabúdanie. Uchovávanie je ovplyvnené emocionálnym stavom človeka, množstvom informácií aj ich typom,
- vyhľadávanie – je proces, ktorý nám pomáha získať prístup k informáciám uložených v našom mozgu. Je nevyhnutný pre každodenný život – vďaka nemu poznáme napr. cestu domov. Vyvolanie spomienok môže byť ovplyvnené miestom, vôňou či osobou (Barnard, 2021).
Prečo už mladí ľudia majú tendenciu zabúdať?
- stres a depresia – mladí ľudia čelia nátlaku z oblasti práce, školy, ale aj ich okolia. Ich reziliencia (odolnosť voči stresu) ešte nie je plne vyvinutá, a tak sú náchylnejší než starší ľudia. Dlhodobý stres napína nervový systém, ktorý ovplyvňuje kognitívne centrá v mozgu,
- metabolizmus – počas metabolických procesov prebiehajúcich v našom tele sa tvoria radikály, ktoré sú zamerané na tkanivá obsahujúce lipidy, pričom náš mozog obsahuje 60% všetkých lipidov v našom tele. V mladom organizme je vysoká aktivita metabolizmu, a teda aj produkcie radikálov, ktoré ničia nervové bunky. Počet radikálov zvyšuje napr. jedlo z fastfoodu, vysokokalorické jedlá, stres či nedostatok spánku,
- poruchy spánku – počas spánku sa tvoria mozgové vlny, ukladajú informácie a vytvárajú spomienky. Nedostatočný spánok narúša tok informácií, čo narúša krátkodobú pamäť a zábudlivosť (Vinmec, 2025),
- krátke videá na sociálnych sieťach – krátke videá majú na ľudský mozog negatívny vplyv. Vyžadujú veľa pozornosti a okrem iného narúšajú koncentráciu. Výskumníci Chiossi a kol. (2023) vykonali výskum o vplyve krátkych videí z Tiktoku na prospektívnu pamäť a zistili, že majú vplyv na presnosť spomienok. Skúste si niekedy pri dlhšom sledovaní takýchto krátkych videí spomenúť o čom boli predchádzajúce.
Ako posilniť pamäť ?
Podľa DiGiuliovej (2018) treba upriamiť pozornosť a zlepšiť svoj spánok, pravidelne športovať, vytvárať si pamäťové mapy a paláce a pravidelne si opakovať, nie nadarmo sa vraví: “Opakovanie je matka múdrosti.”. Kadašová (2020) pridáva potraviny, ktoré nám môžu pomôcť a to sú: čistá voda (najlepšie 2 litre denne), vitamíny (B12, B1, C a E), omega3 – mastné kyseliny či ginko biloba.
Alzheimerova choroba
Alzheimerova choroba je najrozšírenejším typom demencie, pričom demenciu môžeme charakterizovať ako úbytok už rozvinutých kognitívnych procesov. Poškodzuje nervové bunky v mozgu, ktoré následne nie sú schopné komunikovať efektívne a ovplyvňujú tým fungovanie nášho tela. Ďalšími typmi demencie sú vaskulárna demencia, demencia s Lewyho telieskami a fronto-temporálna demencia (Alzheimer’s Disease International, n.d.).
Prejavy Alzheimerovej choroby:
- strata krátkodobej pamäti,
- narušenie uvažovania,
- strata spontánnosti a zmysel pre iniciatívu,
- dezorientácia v miestach a čase,
- apraxia (neschopnosť zapnúť gombík, zips, zaviazať šnúrky),
- dokončenie bežných denných úloh trvá dlhšie,
- opakovanie otázok alebo zabudnutie nedávno získaných informácií,
- zmeny nálady a osobnosti (agresivita, podozrievanie).
(Národný inštitút pre starnutie, 2018)
Ako fungovať s niekým, kto má Alzheimerovú chorobu?
- dodržiavať rutinu – kúpanie, obliekanie a jedenie v rovnakom čase každý deň,
- zoznamy úloh – spíšte s osobou úlohy a stretnutia do kalendára,
- samostatnosť – pri rutine nechajte osobu spraviť čo najviac,
- lieky – vymyslieť systém na pravidelné podávanie liekov,
- odstránenie šnúrok a gombíkov – nahradiť sa dajú suchým zipsom, elastickým oblečením a oblečením voľnejšieho strihu,
- sprchové stoličky – pomôžu nestabilnejším osobám,
- jedlo – podávajte v pravidelnom čase a na rovnakom mieste (alzheimers.gov, 2025).
Autor: Alica Glončáková, študentka
Použitá literatúra:
- Barnard, I. (2021). What is Memory – Explained in Simple Words. https://www.olympiabenefits.com/blog/what-is-memory-explained-in-simple-words
- Univerzita vo Východnej Karolíne. (2024). How Does Human Memory Work? https://onlineprograms.ecu.edu/blog/how-does-human-memory-work/
- DiGiulio, S. (2018). How to improve your memory, according to neuroscience. https://www.nbcnews.com/better/health/how-get-better-remembering-things-according-neuroscience-ncna882426
- Kadašová, O. (2020). Pamäť a jej ovplyvnenie. https://tradicnalekaren.sk/novinky/pamat/
- (2025). Memory Decline in Young People – What Are the Causes? https://www.vinmec.com/eng/blog/memory-loss-in-young-people-what-are-the-causes-en?
- Brabenec, L. (2015). Prospektívna Pamäť: Spomienky na budúcnosť https://www.mentem.sk/blog/prospektivna-pamat/
- Chiossi, F., Haliburton, L., Ou, Ch., Butz, A., & Schmidt, A. (2023). Short-Form Videos Degrade Our Capacity to Retain Intentions: Effect of Context Switching On Prospective Memory https://arxiv.org/pdf/2302.03714
- gov. (2025). Tips for Caregivers and Families of People With Dementia. https://www.alzheimers.gov/life-with-dementia/tips-caregivers
- Národný inštitút stárnutia. (2018). What Are the Signs of Alzheimer’s Disease?. https://www.nia.nih.gov/health/alzheimers-symptoms-and-diagnosis/what-are-signs-alzheimers-disease
- Alzheimer s Disease International. (n.d). About Alzheimer’s & Dementia. https://www.alzint.org/about/
