Photo by Eliott Reyna on Unsplash
Prevencia predstavuje dôležitý faktor bezpečnosti školského prostredia. Jej cieľom je eliminácia rizikových situácií alebo podmienok, vedúcich k ohrozeniu žiakov alebo narušeniu výchovno-vzdelávacieho procesu. Medzi preventívne aktivity sa zaraďujú
- cielené intervencie,
- bežné činnosti, ktoré sú súčasťou bezpečného, zdravom a podpornom vzdelávacom prostredí.
Tieto preventívne činnosti sú napr.
- edukácia o zdraví a bezpečnom správaní,
- identifikácia rizikových faktorov,
- pravidelná komunikácia s rodičmi detí a inou komunitou,
- opatrenia na posilnenie digitálnej bezpečnosti detí,
- kontrola bezpečnosti v priestoroch školy,
- realizácia preventívnych protiepidemických opatrení,
- včasná identifikácia problémov žiakov, dostupnosť odborníkov a spolupráca v rámci tímu (VúDPaP, 2025; VúDPaP, 2018; VúDPaP, 2019).
Prevencia sa na delí na primárnu, sekundárnu a terciárnu:
Primárna prevencia zahŕňa podporu pozitívneho správania prostredníctvom systematických overených metód v škole, v rodinnom aj komunitnom prostredí. Zásadné je eliminovať nežiaduce správanie detí a naopak posilniť pozitívne a spoločensky žiaduce správanie. Preventívna činnosť je realizovaná v rámci celej školy, celej jednej triedy a individuálnou formou. Patrí sem nácvik zdravého životného štýlu, sociálnych zručností a dodržiavanie pravidiel. Podľa mnohých výskumov má najvyšší efekt koordinovaná podpora školského a domáceho prostredia a profesionálne postupy, ktoré zahŕňajú napr. osvetu, stanovenie pravidiel a odmien za správne správanie, nácvik udržiavania poriadku a bezpečné správanie na chodbách a schodiskách (Krajnčan & Vukovič, 2017).
Sekundárna prevencia predstavuje intenzívnejšie a cielenejšie intervencie, ktoré nemali efekt na primárnu úroveň prevencie. Zameriava sa na žiakov s poruchami správania, ktorí potrebujú vyššiu mieru podpory. Pracuje sa s menšími skupinami alebo individuálnou formou a patria sem napr. kluby na rozvoj sociálnych zručností, štruktúrované denné rutiny alebo plánované behaviorálne intervencie (Melzer, 2006).
Terciárna prevencia sa týka žiakov, ktorí vykazujú závažnejšie a pretrvávajúce formy porúch správania, tzn. detí s poruchami autistického spektra, emocionálnymi a vývinovými ťažkosťami a tiež detí, ktorým dané problémy neboli diagnostikované, no majú vplyv na ich správanie a učenie. Najväčší efekt má v prípade, ak nadväzuje na primárnu a sekundárnu preventívnu činnosť, čo vytvára základ pre individuálnu podporu. Tá by mala prebiehať integrovane a tímovo, musia sa na nej podieľať ľudia, ktorí dieťa najlepšie poznajú, odborníci a tiež osoby, ktorí spolupracujú pri dosahovaní cieľov v podobe zmien, ako je zmena správania v pozitívnom smere (Melzer, 2006).
Z uvedených zistení vyplýva, že téma duševného zdravia je stále značne nepovšimnutá. Školský podporný tím tak prispieva k podpore tejto oblasti vo vzdelávacom procese.
Vďaka projektu Portál školskej psychológie sú školám k dispozícii aj moderné digitálne nástroje, ako je aplikácia Spojka, kde nájdete ucelené preventívne programy s názvom PREVAKTIV. V rámci PREVAKTIV ponúkame 7 preventívnych programov a každý školský rok pribudnú 2 nové témy:
- látkové závislosti,
- šikana,
- emocionálna inteligencia,
- práca s emóciami,
- kritické myslenie
- body image
- a Rešpektujúca komunikácia.
Školy s nimi pracujú v rámci primárnej aj sekundárnej prevencie a sú zamerané na rozvoj sociálno-emocionálnych schopností, rezilienciu, predchádzanie rizikovému správaniu.
Programy sa využívajú pri práci s deťmi z materských, základných, stredných škôl, ale aj dospelých. Je potrebné zapojiť učiteľov a rodičov. Tie sa zameriavajú na budovanie rešpektujúcich vzťahov, konštruktívne riešenie konfliktov a otvorenú bezpečnú komunikáciu detí.
Portál školskej psychológie poskytuje aj 3 webináre, ktoré sa venujú preventívnym programom, napr. využitiu relaxácie, artefiletiky, arteterapie, aktivitám zameraným na kritické myslenie, hoaxy, sebareflexiu, prevenciu vyhorenia, a i.
Školský podporný tím tak môže efektívne reagovať na rôzne situácie v školskom prostredí (Portál školskej psychológie, n.d.)
Na základe doterajších poznatkov je zrejmé, že stále narastá potreba starostlivosti o duševné zdravie žiakov v školách, no je im málo venovaná pozornosť. Diagnostické metódy, spolupráca školského tímu a efektívne preventívne programy tak majú zásadný význam pri zmene. Koordináciou týchto zložiek je možné zvýšiť mieru podpory, predchádzať duševným ťažkostiam, rozvíjať pohodu žiakov po sociálnej aj emocionálnej stránke už od najnižších ročníkov (Pilková, 2017).
Autorka: Mgr. Natália Danková
Zdroje
Krajnčan, M. & Vukovič, M. (2017). Prevention in primary school through the discursive paradigm. https://www.researchgate.net/publication/321423946_Prevention_in_primary_school_through_the_discursive_paradigm
Melzer, W. (2006). Gewalt an Schulen. Analyse und Prävention. Gefälligkeitsübersetzung. Violence in schools. Analysis and prevention. Psychosozial
Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. (2022). Profesijný štandard: Začínajúci odborný zamestnanec. https://www.minedu.sk/data/att/900/34399.c0124b.pdf
Pilková, J. (2017). Participácia školského psychológa na podpore duševného zdravia žiakov. file:///C:/Users/natal/Desktop/12180-Text%20%C4%8Dl%C3%A1nku-22982-1-10-20170404.pdf
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. (2018). Dieťa v ohrození: Podpora duševného zdravia detí a rodín- nové výzvy a vízie. https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2019/01/vudpap-dvo-2017-Zbornik-DVO-2017.pdf
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. (2019). Dieťa v ohrození- aby pomoc deťom prišla včas. https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2020/02/zborn%C3%ADk-DVO-2020_web-1.pdf
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. (2025). Záverečná správa z výskumnej úlohy: Rizikové správanie detí a mládeže v kontexte prevencie v školskom prostredí. https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2019/05/P-152_zaversprava_def.pdf
