Podporiť portál

Alkoholizmus

Photo by Bermix Studio on Unsplash

Alkoholizmus alebo porucha spôsobená užívaním alkoholu

Jednou z najrozšírenejších, ale aj najľahšie dostupnou psychoaktívnou látkou po celom svete, je práve alkohol. Ide o spoločensky akceptovanú drogu, s ktorou sa stretávame už v podstate od malička – v podobe detského šampanského. V hlave dieťaťa tak od malička vytvárame dojem, že alkohol nie je niečo nebezpečné. Pre mnohých sa neskôr stáva cestou na uvoľnenie napätia, stresu a súčasťou mnohých spoločenských stretnutí. Ľahká dostupnosť a veľká miera tolerancie spoločnosťou so sebou prináša riziko v podobe závislosti, ktorá postupom času vznikne a ničí alkoholikovi život. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (2024) je alkoholizmus jednou z najčastejších príčin úmrtí a vzniku chorôb.

Alkoholizmus vzniká, keď ľudia nedokážu prestať konzumovať alkohol, aj napriek tomu, že konzumácia alkoholu im narúša ich zdravie a vzťahy s okolím.

Medzi príznaky alkoholizmu patrí narušenie komunikácie mozgu a ovplyvnenie funkcie mozgových buniek, čo vedie k zhoršeniu intelektu, ovplyvneniu pamäti, pomalšiemu mysleniu, zhoršenej zrozumiteľnosti reči a problémy s udržaním rovnováhy. Nadmerný alkoholizmus môže spôsobiť porušenie nervového systému a môže vyvolať až demenciu (Hoffmanová, 2024).

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (2024) je Európska únia oblasťou s najvyššou konzumáciou alkoholu na svete. Až 7 z 10 krajín zo zoznamu krajín s najvyššou spotrebou alkoholu patrí do EÚ. V Európe zomrie 800 000 ľudí ročne na alkoholizmus, čo je približne tretina z celkového globálneho počtu (2,6 milióna).

 

Fázy závislosti na alkohole

  1. fáza nadmerného pitia/intoxikácie – fáza, počas ktorej prebieha vývoj neurookruhov motivácie, ktoré spájajú príjemný, odmeňujúci zážitok z pitia s „podnetmi“, ktoré nadobúdajú motivačný význam. Tieto a iné neurookruhy pomáhajú rozvíjať a posilňovať zvykové pitie a môžu vytvárať základ pre kompulzívne užívanie alkoholu,
  2. fáza abstinencie/negatívnych emócií – je spojená s úzkosťou, dysfóriou a podráždenosťou a inými nepríjemnými stavmi. Počas tejto fázy má osoba pocit, že alkohol je potrebný na zmiernenie nepohodlia a emocionálnej bolesti,
  3. fáza zaujatosti/očakávania – v tejto fáze sú časté deficity výkonných funkcií (Národný inštitút pre požívanie alkoholu a alkoholizmus, 2025b).

 

Čo robí alkohol s našimi orgánmi?

Dlhodobé pitie alkoholu vie vážne ohroziť a poškodiť naše zdravie. Mnoho ľudí si myslí, že nadmerná konzumácia alkoholu ničí “len” pečeň, avšak jeho účinky zasahujú celé telo.

Najviac zasiahnuté časti organizmu sú:

  • pečeň – zápaly, cirhóza, fibróza a iné,
  • pľúca – dlhodobé a nadmerné pitie zvyšuje riziko ochorení ako pneumónia, tuberkulóza a ďalšie,
  • pankreas – je orgán vytvárajúci tráviace enzýmy, práve alkohol môže spôsobiť pankreatitídu a znížiť tak produkciu týchto enzýmov,
  • imunitný systém – je oslabený dlhodobým príjmom alkoholu, čo zľahčuje chorobám napadnúť naše telo. Dokonca stačí, ak na jednej udalosti vypijeme viac, ako sa patrí, a imunitný systém spomalí schopnosť brániť sa infekciám na 24 hodín po konzumácií,
  • srdce – oslabenie srdcového svalu, vysoký krvný tlak, infarkt, anémia, leukémia a iné,
  • endokrinný systém – alkohol narušuje hormóny, ktoré prenikajú do celého tela; môžu oslabiť činnosti štítnej žľazy, ale aj kontrolu hladiny cukru v krvi pri cukrovkároch. Výskumy poukazujú na prípady, kedy alkohol narušil a tiež až oddialil pubertu (Národný inštitút pre požívanie alkoholu a alkoholizmus, 2025a).

 

Alkohol do tela ľudí nesie nebezpečné látky, ktoré telo nevie spracovať inak ako vytvorením “jedu”. Prijatý alkohol sa cez ústnu dutinu, hltan a hrtan dostane až do pečene, ktorá sa snaží si s ním poradiť. Pečeň z alkoholu, ktorý obsahuje etanol vytvára látku nazývanú acetaldehyt, ktorá poškodzuje DNA. Takto poškodenú DNA telo už nedokáže opraviť a ona sa postupne začína rozširovať do okolitých buniek –  vzniká rakovina. Ohrozené sú hlavne ústna dutina, hltan, hrtan, pečeň, pažerák, hrubé črevo aj konečník. U žien je zvýšená šanca rakoviny prsníkov (Národný inštitút rakoviny, 2025). 

 

 

Typ rakoviny

Pravdepodobnosť zvýšenia rizika vzniku rakoviny spôsobené pitím alkoholu

 

Typ rakoviny

Pravdepodobnosť zvýšenia rizika vzniku rakoviny spôsobené pitím alkoholu

Ústna dutina a hrdlo

●       1,8-krát vyššia u ľahkých alkoholikov,

●       5-krát u ťažkých alkoholikov

Hlasivky

●       1,4-krát vyššia u ľahkých alkoholikov,

●       2,6-krát u ťažkých alkoholikov

Hrubé črevo

 

●       1,5-krát vyššia u ťažkých alkoholikov

Pečeň

●       2-krát vyššia u ťažkých alkoholikov

Pažerák

●       1,3-krát vyššia u ľahkých alkoholikov,

●       5-krát u ťažkých alkoholikov

Prsníky

●       1,04-krát vyššia u ľahkých alkoholikov,

●       1,23-krát u miernych alkoholikov

●       1,6-krát u ťažkých alkoholikov

(Zdroj: vlastné spracovanie podľa Národný inštitút rakoviny, 2025)

 

Svoju daň si pýta aj mozog

Alkohol je zaradený do skupiny drog označovaných pojmom “depresíva”. Tento typ drogy však depresiu nespôsobuje, ale naopak, utlmuje časti mozgu, ktoré nás robia úzkostným a znepokojenými (Cunha & Lynas,2017). Preto často ľudia, ktorí majú hladinu alkoholu v krvi, sú skôr veselí, radostní a mávajú záchvaty smiechu, než by sa utápali v nešťastí.

Rovnako je alkohol zaradený do skupiny “stimulantov”, ktoré ovplyvňujú chemické dianie v mozgu, a to zmenou hladín neurotransmiterov. Neurotransmitery sú chemické látky, ktoré sú roznášané po neurónových dráhach do celého tela, kde kontrolujú a prikazujú, ako má čo fungovať. Delia sa do dvoch skupín:

  • exhibičné, ktoré vravia “CHOĎ” – zvyšujú energiu, mozgovú aktivitu (napr. glutamát),
  • inhibičné, hovoria “STOP ” – pomáhajú nám upokojiť sa, znižujú úzkosť a strach (napr. GABA),

 

Alkohol je depresívum, teda znižuje signály “CHOĎ” a zvyšuje signály “STOP ”. V praxi to vyzerá tak, že s pitím alkoholu sa znižuje produkcia glutamátu, čo spôsobuje spomalenie nervových dráh, a zároveň zvyšuje úroveň hladiny neurotransmiteru GABA, čo vedie k ospalosti a spomalenejšiemu spracovávaniu myšlienok. Hoffmanová (2024) dodáva, že pri dlhodobom pití veľkého množstva alkoholu, sa mozog prispôsobuje a stáva sa na neurotransmitery citlivejší. Aj vtedy, keď alkohol z tela vyprchá, mozog naďalej aktivuje tieto neurotransmitery, ktoré zapríčinia bolestivé a nebezpečné abstinenčné príznaky.

 

Príčiny vzniku alkoholizmu

  1. psychologické faktory – osobnostné črty ako je impulzívnosť, nízke sebavedomie, potreba zapadnutia do nesprávnej skupiny, snaha potlačiť emocionálne problémy,
  2. sociálne faktory – tlak rovesníkov, ľahká dostupnosť alkoholu, prítomnosť alkoholu v rodine od malička, tolerancia spoločnosti,
  3. genetické faktory – rodinná anamnéza môže zapríčiniť ľahší spád k alkoholizmu u detí alkoholikov. Neznamená to však to, že budú mať tieto problémy aj oni a ani to, že deti, ktoré sú vychovávané v rodine abstinentov, alkoholizmu neprepadnú (Americká psychologická asociácia, 2010).

 

5 zaujímavostí o alkohole

  1. Pitie alkoholu nás nehreje – možno ste už počuli, že niekto pri pozývaní na punč/medovinu na vianočných trhoch povedal “poďme si dať tekutý sveter.” Tento výrok je však mýtus. Alkohol síce spôsobuje nahrnutie krvi na povrch pokožky, čo spôsobí, že sa cítite teplejšie, avšak tiež rozširuje krvné cievy, čo zapríčiní, že telo rýchlejšie stráca teplo a brzdí proces zahrievania tela (Satherová, 2024).
  2. Alkoholické nápoje sa vyrábajú už najmenej 9 000 rokov – najstaršie doposiaľ objavené dôkazy o výrobe alkoholu sa našli v Jiahu (mesto v Číne), ktoré sa datujú až do roku 7 000 pred naším letopočtom. Archeológovia tu našli keramické nádoby obsahujúce stopy fermentovaných tekutín vyrobených z ovocia, medu a ryže (Bagleyová, 2020).
  3. Zhoršuje kvalitu spánku – pitie alkoholu narúša spánkový cyklus a zasahuje REM fázu. Súčasťou REM fázy sú častokrát živé sny či nočné mory, alkohol môže tieto sny ovplyvniť a zhoršiť ich.
  4. Pitie alkoholu spôsobuje túžbu po nezdravom jedle – alkohol znižuje hladinu cukru v krvi, čo v tele vyvoláva hlad, mozog má vplyvom alkoholu oslabenú sebakontrolu a berie kalorické jedlá ako niečo, čo nás rýchlejšie zasýti.
  5. Alkohol nám “nepomáha” zabúdať – alkohol nespôsobuje, že na spomienky z večera pred zabudnete, ale bráni mozgu vytvoriť nové dlhodobé spomienky (Queensland Health, 2024).

 

Autor: Alica Glončáková

 

Použité zdroje

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zdieľanie:

Mohlo by Vás zaujímať

Facebook Instagram Youtube