Flashcards

Medzi vybavovacie praktiky patria aj tzv. flashcards, rôzne formy kartičiek rôzneho obsahu, ktoré používame ako formu samotestovania. Tento spôsob je efektívny pri štúdiu priamych, faktických informácií (Brown, 2017).

K väčšej efektívnosti by si študenti mali jednotlivé položky z kartičky opakovať aspoň 3-krát, a to aj napriek tomu, že si ju vybavia hneď po prvý raz.

Má to dve výhody: 1. dodatočné praktizovanie je kľúčové pre posilnenie zapamätania si cieľovej informácie a 2. predídeme tak nesprávnej metakognícii (teda že si budeme myslieť, že už to vieme, ale v skutočnosti nevieme).

Ide to proti konvenčnému poznaniu, že ak raz sa položku naučíme, prestaneme si ju opakovať, študovať. Ďalej by si študenti mali rozložiť študovanie konkrétnej kartičky. Ako uvádzame v článku aj na iných miestach, je dokázané, že medzery medzi praktikovaním uľahčujú vybavovanie v budúcnosti (Miyatsu et al., 2018). Efektívnejšie je tiež používať veľkú skupinu „flashcards“ ako menšie kopy.

Kartičky môžeme využívať aj pri ceste verejnou dopravou. Ďalšou výhodou používania kartičiek je, že vieme posúdiť, koľko toho vieme (Lin et al., 2018).

V súčasnosti existuje viacero aplikácií, kde si môžeme vytvoriť vlastné „flashcards“ alebo si vybrať už z vytvorených kartičiek na rôzne témy a ľahko ich využívať v našom smart zariadení. Príkladmi sú AnkiApp Flashcards, AnkiDroid kartičky a podobné.

Prepracovávanie a generovanie

Samotestovanie je najefektívnejšie vtedy, ak zahŕňa zodpovedanie komplexných otázok alebo riešenia problémov.

Ide napríklad o artikulovanie významu konceptov, vyjadrenie vzťahov medzi nimi a ich aplikovanie do širšieho kontextu reálneho sveta.

Ide o zodpovedanie otázky „prečo?“ procesom vysvetľovania.

Ďalšou vybavovacou metódou je generovanie, ktoré vedie k významnému učeniu vďaka spracovaniu myšlienky do vyššieho usporiadania, kedy syntetizujeme informáciu potrebnú k doplneniu chýbajúcich miest v našich vedomostiach.

V oboch prípadoch ide o príklady kritického myslenia, ktoré pestuje hlboké a dlhodobé učenie (Brown, 2017).

Metóda PQRST

Na tomto mieste si predstavíme komplexnú metódu, ktorá podporuje kódovanie vďaka prepracovávaniu a precvičuje vybavovanie. Názov metódy PQRST (Thomas a Robinson, 1982, in Atkinson, 2007) reprezentuje začiatočné písmená piatich krokov: Preview (prehľad), Question (otázka), Read (čítanie), Self-recitation (opakovanie) a Test (skúška).

Podľa tejto metódy najprv pristúpime k prehľadu učebného materiálu, prelistujeme strany a našu pozornosť usmerníme na nadpisy, podnadpisy, tabuľky a obrázky a pozorne si prečítame úvod a záver.

Materiál si tak zorganizujeme a vytvoríme základ hierarchickej organizácie. Pripomíname, že zorganizovanie materiálu nám napomáha si ho neskôr lepšie vybaviť.

Ďalšou etapou je kladenie otázok, ktoré si môžeme vytvoriť z nadpisov a podnadpisov. Cieľom je získať obraz o tom, čo sa máme dozvedieť a čomu by sme mali venovať pozornosť pri následnom čítaní.

Nasleduje čítanie jednotlivých oddielov, kedy nachádzame odpovede na položené otázky a pozorne hľadáme kľúčové body, ktoré si máme zapamätať.

V etape opakovania sa pravidelne po oddieloch zastavíme, snažíme sa vybaviť si hlavné myšlienky oddielu a vyrozprávať si ich z pamäti (potichu alebo radšej nahlas).

Etapy kladenia otázok a čítania nás vedú počas kódovania materiálu k jeho prepracovaniu.

V etape opakovania trénujeme vybavovanie.

K poslednej etape dochádza po dokončení väčšieho celku, napr. kapitoly, kedy sa pokúšame spomenúť si na hlavné údaje, o ktorých sme čítali a snažíme sa porozumieť vzťahom medzi nimi. Podnecuje to k prepracovávaniu a poskytuje ďalší nácvik vybavovania (Atkinson, 2007).

Autorka: Jani

Zdroje

Atkinson, R. L. (2007). Psychologie (2nd ed.). Portál.

Bae, C. L., Therriault, D. J., & Redifer, J. L. (2019). Investigating the testing effect: Retrieval as a characteristic of effective study strategies. Learning and Instruction 60, 206-214. https://doi.org/10.1016/j.learninstruc.2017.12.008

Brown, D. (2017). An evidence-based analysis of learning practices: the need for pharmacy students to employ more effective study strategies. Currents in Pharmacy Teaching and Learning, 9(2), 163-170. https://doi.org/10.1016/j.cptl.2016.11.003

Li, C., & Yang, J. (2020). Role of the hippocampus in the spacing effect during memory retrieval. Hippocampus, 30(7), 703-714. https://doi.org/10.1002/hipo.23193

Miyatsu, T., Nguyen, K., & McDaniel, M. A. (2018). Five Popular Study Strategies: Their Pitfalls and Optimal Implementations. Association for Psychological Science 13(3), 390-407. https://doi.org/10.1177/1745691617710510

Rovers, S. F. E., Stalmeijer, R. E., van Merriënboer, J. J. G, Savelberg, H. H. C. M., & de Bruin A. B. H. (2018). How and Why Do Students Use Learning Strategies? A Mixed Methods Study on Learning Strategies and Desirable Difficulties With Effective Strategy Users. Frontiers in Psychology 9(2501). https://doi.org/10.3389/fpsyg.2018.02501