Konflikty boli, sú a budú…

Photo by  TienDat Nguyen on unsplash.com

 

Otázkou však je, čo všetko spadá pod pojem konflikt a prečo ho vôbec máme v našich životoch?

 

Nebolo by oveľa lepšie žiť v bezkonfliktnom živote?

 

Možno to bude znieť čudne a nebudete súhlasiť s mojim názorom, avšak podľa mňa je dobré, že máme konflikty (v zdravej miere), lebo konflikty zabezpečujú našu odlišnosť. Aj kvôli nemu sa odlišujeme od ostatných a vidíme našu jedinečnosť. Ak je prítomnosť konfliktov prospešná a v mnohých prípadoch užitočná, potom jedinou otázkou je, ako sa s nimi vysporiadať, ale o tom trošku neskôr.

 

Dobrý alebo zlý?
tradičný pohľad -> zlý a škodlivý, pretože odvádza pozornosť od dôležitých vecí, má za následok zlé riadenie

moderný pohľad -> dobrý a užitočný, pretože napomáha rozvíjať nové taktiky a stratégie, aby sa zabránilo nadmernej nespokojnosti, nové riešenia problémov

 

Ak by sme si chceli prečítať literatúru o konflikte, nevedeli by sme s ktorým začať. Prečo sa toľko písalo a píše o konflikte?

 

Odpoveď je jednoduchá, lebo sprevádza náš každodenný život.

 

V minulosti autori skúmali konflikt na piatich rôznych úrovniach (Deutsch, 1990).

 

Jedna úroveň je – osobná, tu sa odohráva konflikt vo vnútri človeka – intrapersonálny konflikt. Tento konflikt môže mať veľa podôb. Ako príklad uvediem konflikt medzi osobou a rolami, ktoré zastáva – čo si treba pod tým myslieť? Môže to nastať vtedy, kedy osoba vníma silné tlaky z pracovnej strany, ktoré sú v rozpore s jeho hodnotami alebo presvedčeniami. Ako to prebieha v reálnom živote? Matka, ktorá zastáva naraz viac ako jedno rolu, lebo je riaditeľkou firmy a doma je matkou a manželkou, konflikt u nej nastane vtedy, keď zistí, že niektoré požiadavky z týchto rolí nie je možné splniť súčasne.

 

Ďalšia úroveň je interpersonálna, kedy sa jednotlivec dostáva do konfliktu s ostatnými. Medziskupinový konflikt sa odohráva medzi skupinami alebo medzi členmi v skupinách. Medziorganizačný konflikt je medzi organizáciami alebo medzi členmi v organizáciách a napokon medzinárodné konflikty sú medzi národmi.

 

Ako by sme mohli definovať konflikt?

 

Fink (1968) po preštudovaní viacerých výskumných článkov usúdil, že väčšina definícií súhlasí s tým, že konflikt je proces zahŕňajúci dve alebo viac strán. Podobne existuje zhoda v tom, že na to, aby došlo ku konfliktu, musí druhá strana vnímať naše názory, záujmy, ciele, zámery a hodnoty.                           

 

Aké sú príčiny konfliktov?

 

Existuje veľa príčin konfliktov.

 

Medzi najbežnejšie patrí vzájomná nedôvera a zlá komunikácia.

 

Pozrime sa bližšie na delenie príčin konfliktov podľa Wall a Callister (1995) a spomeňme si niektoré.

 

Vieme veľmi dobre z vlastných skúseností, že osobnostné charakteristiky môžu vyvolať konflikt. Napríklad pracovník môže mať vysoký stupeň autonómie, táto preferencia sama o sebe nevyvoláva konflikt, ak si však nadriadený bude klásť požiadavky, ako je vyriešiť problém do 10 minút a nemeškať do práce ani minútu, ktorá narúša autonómiu pracovníka, tým pádom urobil základ na konflikt s ním. To nám naznačuje, že vzťah medzi dvoma stranami je niekedy prameňom konfliktu.

 

Komunikácia je veľmi dôležitá. Nesprávna komunikácia na jednej strane vedie k nízkej znalosti druhých a môže sa stať základom problémov, ktoré následne vedú ku konfliktom.

 

Avšak, veľmi rozsiahla komunikácia môže byť tiež zdrojom konfliktov, kvôli nedorozumeniam, preto si treba nájsť zlatú strednú cestu.

 

Slová, výrazy tváre, reč tela vedú k pripisovaniu zámeru, ktoré nie vždy sú správne a vedú k vyvolávaniu konfliktov, tento jav sa odohráva v živote každého z nás.

 

Ak máme toľko veľa príčin, čo je samotným základným procesom konfliktu?

 

Väčšina výskumníkov súhlasí s tým, že ide o medziľudské správanie, v ktorom jeden alebo obaja diskutéri odporujú záujmom partnera.

 

Thomas (1992) tento proces definuje tak, že druhá strana si uvedomí, že jeho partner skúša (negatívne) ovplyvňovať jej pozíciu a on na to zareaguje, podnikne kroky, aby sa začala brániť. To si druhá strana uvedomí tiež, že nedokáže ovplyvňovať svojho partnera a reaguje naň. Tadaam, konflikt je na svete.

 

Walton (1969) má trošku iný názor na priebeh konfliktu. Opisuje, že príčiny vedú k vyjadreným pocitom a konfliktnému správaniu, následne k spúšťacej udalosti.

 

V skratke o konflikte sa rozprávame vtedy, ak:
– dve alebo viac strán sa navzájom odvolávajú
– hľadanie riešení na základe nasledovania odlišných hodnôt a cieľov
– strany sú navzájom podriadené  > viac-menej vyvážený pomer síl – nemôžu sa navzájom
                                                         nútiť (už hovoríme o moci)

> majú na výber, môžu povedať nie, môžu si vybrať niečo
   iné

 

Konflikt je zlý a negatívny! To nemusí byť pravdou!

Jedna neškodná situácia môže byť tiež konfliktom. Z mnohých ťažkých situácií nie je iné východisko, len preberanie konfliktov. Konflikt je zdrojom moderného manažmentu: prináša problémy na povrch a pomáha ich riešiť!

 

Konflikt vzniká len na základe antipatie! To nemusí byť pravdou!

Môžem mať konflikt aj s takou osobou, ktorú milujem (rodina, priateľ), ale naopak, môžem aj spolupracovať s niekým, kto je mojím rivalom.

 

Konflikt sa vtedy vyrieši, keď spojíme rôzne záujmy a ciele! To nemusí byť pravdou!

Úspešná, obojstranne výhodná spolupráca sa môže rozvinúť aj vtedy, ak sa zúčastnené strany budú držať svojich odlišných cieľov.

 

Ako by vyzeral náš život bez konfliktov?

 

Určite by bolo dobre, azda najlepšie, keby sme vôbec nemali konflikty. Keby sme nemali konflikty, žili by sme v lepšom svete? Možno áno, možno nie.

 

Nemyslím si, že by bolo prospešné, keby každý mal ten istý názor na niečo, hlavne vtedy, keby to viedlo k niečomu negatívnemu.

 

Otázka dôležitosti konfliktu je veľmi na zamyslenie, je aj prospešná a aj nie.

 

Konflikty by len vtedy zmizli z našich životov, keby

  1. každý mal taký istý názor,
  2. prijali by sme bez rozmýšľania názory a ciele iných a naše by sme nechali utláčať.

 

To by nebolo dobré. Myšlienka bezkonfliktného života je veľmi pekná, ale nerealistická. Nedosiahli by sme život v harmónii, aspoň podľa mňa, nikto by si nevedel opustiť svoju myšlienku, len kvôli tomu, aby sme predišli konfliktu.

 

Nehovorím, že konflikt je super a musíme vždy za každú cenu sa ho držať, ale musíme si uvedomiť, práve v dnešnej dobe, že konflikt je veľmi dôležitým sociálnym procesom.

 

Keď pociťujeme, že niekto na nás negatívne tlačí a chce nás celkom potlačiť, musíme urobiť krok, aby sme ten konflikt vytvorili, aby videli, že my sa nevzdáme, lebo máme svoje ciele, svoje pocity, svoje myšlienky, svoje životy a sme jedineční.

 

Kľúčom je to, aby sme si aj vedeli konflikt udržať v zdravej podobe, aby to nevyvrhlo k niečomu, čo nás poznačí na celý život.   

 

Autorka: Simona Gécziová

 

Použitá literatúra

 

Deutsch, M. (1990). Sixty years of conflict. The International Journal of Conflict Management, 1 (3),  237 – 263.

 

Fink, C. F. (1968). Some conceptual difficulties in the theory of social conflitct. Jourmal of Conflict Resolution. 12 (4), 412 – 460.

 

Thomas, K. W. (1992). Conflict and negotiation processes in organizations. In M. D. Dunnette & L. M. Hough (Eds.), Handbook of industrial and organizational psychology. Palo Alto, CA: Consulting Psychologists Press.

Wall, A. J., & Callister, R. R. (1995). Conflict and its management. Journal of Management, 21 (3), 515 – 558.

Walton, R. E. (1969). Interpersonal peacemaking: Confrontations and third party consultation. Reading, MA: Addison-Wesley.

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zdieľanie:

Mohlo by Vás zaujímať

Adaptácia dieťaťa na škôlku

Photo by  CDC on unsplash.com „Vošla som do škôlky, ktorú som si bola vopred pozrieť. Páčila sa mi škôlka a páčila sa mi pani učiteľka.

Psychosomatické prejavy detí predškolského veku

Photo by Chinh Le Duc on unsplash.com   Samotný pojem „Psychosomatika“ pochádza z gréckeho „psyché“=duša a „soma“-telo. Psychosomatika je vedná disciplína, ktorá skúma vplyv psychických funkcií na