Kým rozprávanie o samovražde môže byť strašidelné, ticho môže byť smrteľné

Photo by Jonatán Becerra on unsplash.com

V Slovenskej republike bolo v roku 2021 zaznamenaných 548 samovrážd, čo je o 59 viac ako rok predtým. V roku 2021 bolo nahlásených 660 samovražedných pokusov. Počet samovražedných pokusov vzrástol oproti predchádzajúcemu roku 2,3-násobne vo vekovej skupine 0 – 14 rokov a v skupine 15 – 19 rokov sa zvýšil 1,5-násobne1.

Stalo sa Vám, už niekedy, že sa Vám zdôveril blízka osoba s tým, že už nemá vôľu žiť ? Dokážete si spomenúť na Vašu reakciu ako ste reagovali? Ponúkli ste takejto osobe adekvátnu pomoc? Alebo ste celú situáciu len zahovorili,, netáraj, veď Ti nič nechýba“ prepočuli ,,ale prosím ťa“. Ba dokonca bagatelizovali ,,ľudia sú na tom aj horšie, zvykaj si“?

Dňa 10.9. si každoročne na celom svete pripomíname, aký je ľudský život dôležitý a koľkým stratám sme mohli predísť dôkladnejšou prevenciou. A síce svetový deň prevencie samovrážd.

Hovorí sa, že človek, ktorý rozpráva o samovražde ju nikdy nespácha.

Podľa štatistík 8 z 10 samovrahov o svojich úmysloch hovorí, no žiaľ, nie vždy sú vypočutí alebo im nie je poskytnutá vhodná pomoc. Určite sú aj prípady, kedy chce človek na seba upozorniť alebo vyjadriť pocit beznádeje. Ale ani tieto signály netreba zanedbať!

Štatistiky hovoria jasne. V roku 2021 bolo nahlásených celkovo 660 pokusov o samovraždu z toho 548 bolo dokonaných. Celkový počet samovrážd teda za rok 2021 narástol. Čo však budí negatívnu pozornosť je počet dokonaných samovrážd u mladistvých (15-19 rokov), ktorý v porovnaní s minulým rokom stúpol o 72,7 percent. Taktiež stúpol počet pokusov o samovraždu u detí a mladistvých1.

Prečo?

Medzi najčastejšie uvádzané príčiny samovrážd patrí finančná beznádej, strata blízkej osoby, strata zamestnania, či lásky. No  príčiny môžu byť naozaj rôzne. Väčšinou ide o skratové konanie, kedy má človek pocit, že niet iného východiska Podľa psychológov sú dvoma najčastejšími dôvodmi samovrážd pocit beznádeje a emocionálna bolesť. „Pochopiť dôvod, prečo sa niekto pokúsi spáchať samovraždu, môže byť kľúčové. Pomôže nám to viac ho pochopiť a vyliečiť ho. Nefunguje univerzálny model, ktorý by fungoval na každého. Preto musíme zvoliť individuálny prístup.“ uviedol profesor David Klonsky2

Podľa literatúry spácha samovraždu až 15 % pacientov s ťažkou depresiou. To isté platí o pacientoch so závislosťou od alkoholu a drog.

Samovražda však nemusí byť len dôsledkom psychických ochorení, ale aj chronických telesných chorobách. Ako napríklad pri epilepsií, pri ktorej sa vyskytuje zvýšená impulzivita, agresivita či celková chronická záťaž. HIV a AIDS, ktoré predstavujú zvýšené riziko suicidálneho správania u mladých s vysokým percentom dokonaných samovrážd. Aj užívatelia drog vnútorným spôsobom sú vystavení riziku. Ďalšie choroby, ktoré sa spájajú so samovraždou patria ochorenia ako chronické ochorenia obličiek, pečene, choroby kostí a kĺbov, kardiovaskulárne choroby, slepota, hluchota či postihnutie pohybového aparátu. 3

Ďalším negatívnym fenoménom môžu byť sociálne siete

Sociálne médiá vo výsledkoch vedeckých štúdií, taktiež súvisia s depresiou, úzkosťou a pocitmi izolácie. Tínedžeri trávia online neraz až 9 hodín denne. Pri tom študenti, ktorí používajú sociálne médiá viac ako 2 hodiny denne, majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť problémov duševného zdravia. Sú to predovšetkým problémy so spánkom, depresie, úzkostné stavy, pocit menejcennosti.

Ďalší negatívny faktor, ktorý, žiaľ, vo virtuálnom svete funguje a ničí psychiku, je kyberšikana. Prieskum z roku 2020, ktorý bol realizovaný medzi viac ako šesťtisíc mládežníkmi vo veku 10 až 18 rokov, ukázal, že až päťdesiat percent z nich zažilo kyberšikanu. 4

Ešte závažnejšia je informácia, že aktivita na sociálnych sieťach súvisí aj s nárastom samovražedných sklonov.

Negatívna stránka trávenia času na sociálnych sieťach je, že sociálne médiá vyvolávajú pocity nedostatočnosti, nedokonalosti, pocit, že nie ste dosť dobrí, že ste horší ako ostatní.

Narastajú pocity závisti, nespokojnosti, nízkej sebaúcty, menejcennosti. I keď takmer všade nájdeme, že sociálne médiá nás zbližujú a tým pádom znižujú pocity osamelosti, v skutočnosti, ak ich používame v nezdravej miere, môžu vyvolať pocity osamelosti a menejcennosti. Navyše, vzďaľujú nás od reálnych kontaktov.

K negatívnemu sebahodnoteniu, môže prispieť aj porovnávanie. Mnohým ľuďom, nie len teenagerom sa pri prezeraní fotiek alebo komentárov na sociálnej sieti vynárajú otázky ako: „Prečo má to, čo ja nemám?“, „Prečo si môže dovoliť to, čo ja nie?“ a podobne. Vzbudzuje to pocity závisti, no najmä pocity menejcennosti, ktoré prispievajú k negatívnemu sebahodnoteniu.

Za zmienku stojí aj takzvaný FOMO efekt alebo aj „Fear Of Missing Out“ (strach, že budete pri niečom chýbať). Patrí k forme takzvanej nelátkovej závislosti. Vzniká z potreby niekam patriť a túžby byť členom určitej sociálnej skupiny. Ak máte pocit, že ste na sociálnych sieťach ignorovaní, môžu byť výsledkom depresie aj ťažké psychické stavy. 4

FOMO sa týka predovšetkým vekovej kategórie do 33 rokov.

 

Ako možno pomôcť ?

Neexistuje  nejaký presný, dokonalý návod na to. Ako niekomu pomôcť v ťažkej životnej situácií. No myslím si, že základom je empatia a schopnosť aktívne načúvať, aby daná osoba vedela, že sme tu pre ňu a že v tom nie je sama. Snažiť sa nájsť nejaké riešenie na dané trápenie a poprípade sa nebáť obrátiť na odbornú pomoc, najmä ak vieme, že nie sme dobrí v naslúchaní alebo vhodná opora.

Nepoúčať, neradiť, nebagatelizovať. Mnoho ľudí ma vo zvyku poúčať a dávať rôzne rady, čo vie byť samozrejme fajn. Ale v takejto situácií to môže skôr uškodiť ako pomôcť. Pamätajte, človek, ktorý má akékoľvek trápenie, chce hlavne vedieť, že v tom nie je sám a má sa na koho obrátiť. A nie počúvať čo má a čo nemá urobiť. Poprípade čo robí zle. 

 

 

Pomôcť môžu aj varovné signály

Existuje tzv. Ringelov presuicidálny syndróm. Ten hovorí o trojfázovom vývoji samovražedného správania. Triáda príznakov, ktorá začína fantazijnými predstavami a myšlienkami na samovraždu, ktorými jedinec spočiatku bojuje. V ďalšom stupni sa postihnutý začne s myšlienkami na samovraždu stotožňovať, premýšľa nad konkrétnym spôsobom vykonania samovraždy. V tejto fáze často dochádza k varovným signálom, kedy okolie môže rozoznať, že nie je niečo v poriadku. V poslednej fáze dochádza k stotožneniu, kedy už človek prijal rozhodnutie ukončiť svoj život a je tu vysoké nebezpečenstvo vykonania samovraždy.5

Média ako ,,dvojsečná zbraň“

Medzi účinné formy ako bojovať proti samovražednému správaniu môže byť poskytnúť médiám odporúčania, ako o tejto téme citlivo hovoriť a zároveň informovať a podporovať tzv. Papagenov efekt, napríklad tým, že budú uvádzať odkazy a linky na pomoc. Žiaľ, reálne skúsenosti sú presne opačné, kedy príliš detailné opisy miest, prostriedkov a metódy samovraždy (opis kroku za krokom) môžu práve naopak prispieť k napodobňovaniu tohto správania, respektíve dávať návody tzv. Wertherov efekt.6 

Problémom môže byť aj samostatná dostupnosť informácií na internete. Pri hľadaní informácií o samovražde sa ľuďom zobrazí 10 až 30 % stránok, ktoré ich nahovárajú, aby sa zabili.

V poslednom období stúpol výskyt suicidálneho správania u teenagerov. Prisudzuje sa to k celkovo zvýšenému výskytu depresie v detskej populácii, s výrazným nárastom zneužívania drog a s problémami v rodinnom prostredí. Podľa odbornej literatúry má až 9 z 10 obetí samovraždy psychiatrickú diagnózu. U mladistvých treba vždy myslieť na možnosť úvodného štádia závažného psychotického ochorenia, ktorého klinický priebeh je často komplikovaný zneužívaním drog. Časté sú poruchy nálady. Veľmi rizikovými môžu byť najmä deti, ktoré o samovražde rozprávajú, poprípade deti, ktoré sa stali obeťami fyzického násilia alebo sexuálneho zneužitia. Taktiež deti, ktoré majú oslabené ovládanie impulzov, boli vystavené závažnému stresoru, prípadne pochádzajú zo slabých sociálnych pomerov alebo z nefungujúcich rodín. Ohrozené môžu byť aj deti z rodín, ktoré nie sú schopné poskytnúť svojmu dieťaťu oporu, bezpečie a dohľad.7

Jedným z najdôležitejších faktorov, ako predísť samovraždám je prevencia. A preto 10. September sa zdôrazňuje celosvetové úsilie vyvíjať a prijímať konkrétne opatrenia na prevenciu samovrážd. Aj keď sa samovražda týka jednotlivca, opatrenia by mali smerovať najmä na úrovni komunity a celej spoločnosti.

Účinné stratégie patrí obmedzenie prístupu k strelným zbraniam, toxickým látkam a rôznym liekom, ktoré by mohli byť ľahko  dostupným spôsobom samovraždy. Taktiež sem zaraďujeme úspešné riešenie a liečenie psychických problémov ako aj rôznych závislostí. Čo môže prispieť k  zníženiu počtu samovrážd. Nie moc známym spôsobom prevencie môžu byť rôzne motivačné semináre alebo stacionáre, kde sa môžu stretávať ľudia z prostredia zasiahnutého samovraždou a šíriť tak medzi sebou osvetu a funkčné stratégie ako proti takýmto myšlienkam bojovať.

 

 

Pár slov na záver

Každý si v živote prejdeme situáciou, kedy nám je ťažšie, ba dokonca kedy balansujeme medzi životom a smrťou, no dôležité je v takejto situácií sa zdôveriť a nevzdávať sa. Rodine, blízkym priateľom, partnerovi alebo si aspoň viesť denník, aby sme nejaký m spôsobom spracovávali naše vnútorné myšlienky a pocity a dávali ich zo seba určitým spôsobom von. Nie je hanbou vyhľadať profesionála, ktorého úlohou je nám poradiť, keď sami nevieme ako ďalej. Nikto z nás nie je dokonalý a prejav slabostí, je úplne prirodzenou súčasťou života a ľudskosti.

Link na prvú pomoc pri pokuse o samovraždu:

https://chcemsazabit.sk/rozhovor-s-clovekom-ktory-uvazuje-nad-samovrazdou/

Linky rýchlej pomoci:

– Internetová poradňa pre mladých IPcko.sk

– Linka pre mladých so zdravotným postihnutím dobralinka.sk

– Linka dôvery Nezábudka 0800 800 566 (nonstop)

– Online poradňa Ligy za duševné zdravie

– Linka detskej istoty linkadeti.sk

– Národná linka pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212

– Linky nádeje a dôvery UNLP Košice:
– Linka nádeje pri I. psychiatrickej klinike: 055/644 1155 (párne týždne)
– Linka dôvery pri II. psychiatrickej klinike: 055/622 2323 (nepárne týždne)

– V akútnych prípadoch možno volať aj na linku 112.

– Mnohé všeobecné nemocnice, kde sa nachádzajú psychiatrické oddelenia a kliniky, sú pripravené poskytnúť pomoc pacientom v pohotovostných službách.

 

 

Autor: prispievateľ Tadeáš

 

 

 

Zdroje:

1https://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Samovrazdy-a-samovrazedne-pokusy-v-Slovenskej-republike-v-roku-2021.aspx

2https://www.interez.sk/blog/2-najcastejsie-priciny-samovrazdy/

3https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2019_10/Samovrazda_nemusi_byt_len_dosledkom_psychickeho_ochorenia__Ako_rozpoznat_samovrazedne_spra.aspx?did=6&sdid=81&tuid=0

4https://www.union.sk/socialne-siete-vplyvajuna-psychicke-zdravie/

5https://www.unlp.sk/aktualita/den-prevencie-samovrazd/

6https://ipcko.sk/co-je-wertherov-a-papagenov-efekt-alebo-ako-nerobit-prevenciu-samovrazd/

7https://www1.pluska.sk/krimi/coraz-viac-mladych-ludi-trpi-psychickymi-problemami-stupa-aj-pocet-samovrazd/2

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zdieľanie:

Mohlo by Vás zaujímať

Adaptácia dieťaťa na škôlku

Photo by  CDC on unsplash.com „Vošla som do škôlky, ktorú som si bola vopred pozrieť. Páčila sa mi škôlka a páčila sa mi pani učiteľka.

Psychosomatické prejavy detí predškolského veku

Photo by Chinh Le Duc on unsplash.com   Samotný pojem „Psychosomatika“ pochádza z gréckeho „psyché“=duša a „soma“-telo. Psychosomatika je vedná disciplína, ktorá skúma vplyv psychických funkcií na

Šikanovanie a ako postupovať

Photo by  Alex Ivashenko on unsplash.com Šikanovanie patrí medzi jeden z fenoménov dnešnej doby, ktorým si prechádzajú mnohé deti už na základnej škole. Odborná literatúra za