Photo by Eliott Reyna on Unsplash
Zásadným faktorom každého vzťahu, či už v rodine, v školskom alebo inom prostredí, je dôvera. Čoraz častejšie sa ukazuje, že študenti sa častejšie zdôveria so svojimi ťažkosťami skôr školskému podpornému tímu. Žiaci členov tímu vnímajú ako dostupných odborníkov, pretože ich úlohou je podpora sociálnych, emocionálnych, behaviorálnych a iných aspektov v rámci vzdelávacieho procesu. Nezriedka sa na nich obracajú aj s osobnými témami a intímnymi záležitosťami, ako sú romantické vzťahy a sexualita.
Prečo v daných otázkach preferujú komunikáciu so školským podporným tímom? Tento článok je zameraný na daný fenomén, vysvetlenie, prečo sa to deje a ako s ním pracovať v rámci prevencie a podpory duševného zdravia v školskom prostredí.
Školský podporný tím tvoria školský psychológ, špeciálny aj sociálny pedagóg, výchovný, kariérny poradca, liečebný pedagóg, a i. Poskytuje komplexnú podporu žiakom v oblastiach, ako sú problémy s učením, správaním, emocionálnym prežívaním a sociálnymi vzťahmi. Do jeho hlavných kompetencií patria prevencia, depistáž, orientačná diagnostika, poradenstvo a intervencie a spolupráca pri vytváraní bezpečného a podporného školského prostredia. Podporuje žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pri adaptácii nových žiakov, rozvíja sociálne a komunikačné schopnosti detí. Poskytuje pomoc pri riešení konfliktov a tiež osobných problémov. V spolupráci s učiteľmi, rodičmi a externými odborníkmi tvoria individuálne vzdelávacie plány a vhodné podmienky na učenie. Súčasťou práce tímu je aj kariérne poradenstvo, terapeutické aktivity, sociálna pomoc rodinám detí a prepájanie školy s rodinou a komunitnými službami (Krnáčová & Križo, 2021).
Dôvera študentov aj ich rodičov voči školskému podpornému tímu závisí od ich každodenných interakcií, teda rozhovorov, pomoci so školskými aj osobnými ťažkosťami. Posilňuje sa v prípade, ak sa rodičia aktívne zapájajú do diania školy. Potrebný je najmä partnerský prístup vo forme rovnocenného partnerstva rodiny dieťaťa a školy. Spoločné ciele úlohy a zosúladenie rozdielnych predstáv o dosiahnutí cieľa je v tomto vzťahu zásadné (Majerčíková, 2011).
Dôvera v školu a školský podporný je nevyhnutná, pretože funguje ako prepojenie žiakov, učiteľov a inými členmi školskej komunity.
Odborná literatúra sa aktívne venuje problematike jej pozitívneho vplyvu na podporu behaviorálnej angažovanosti a sebavedomia žiakov. Pocit spolupatričnosti, ktorý je súčasťou pozitívnej školskej klímy pôsobí ako protektívny faktor proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a má pozitívnu súvislosť s vyššou sebaúčinnosťou žiakov (Fenizia & Parrello, 2025).
Na základe empirických zistení existuje niekoľko dôvodov, prečo by sa žiaci so svojimi intímnymi a osobnými problémami mohli obracať skôr na školský podporný tím než na rodičov.
1. Jedným z nich je kvalita profesionálnych vzťahov a už spomínaná dôvera bez predsudkov. Podpora spolupráce v tíme zvyšuje pocit bezpečia žiakov v škole. Odborné vzdelanie a skúsenosti členov im umožňujú adekvátne reagovať na individuálne potreby žiakov a poskytovať im emocionálnu a psychologickú podporu (Trice-Black et al, 2019).
2. Ďalším dôvodom môže byť aj pozitívna spolupatričnosť a pocit spoločenskej hodnoty v škole. Keď sa deti v škole cítia ako vnímané dôležité súčasti školského prostredia, posilňuje sa tým ich sebaúcta a pocit hrdosti. Má to pozitívny efekt na otvorenú a dôvernú komunikáciu so školským podporným tímom (Allen et al., 2024).
Dôležité je spomenúť aj bariéry vo vzťahu žiak-rodič. Nedostatok porozumenia pocitom a potrebám mladých ľudí spôsobuje ich nezhody, ktoré predstavujú prekážky pri otvorenej komunikácii s rodičmi. Toto môže byť považované za jeden z faktorov, prečo sa žiaci častejšie obracajú na dôverné a neutrálne prostredie, ktoré tvorí školský podporný tím (Schnyder et al., 2019).
Zásadné je, aby školy a školský podporný tím vytvárali prostredie, kde majú žiaci pocit rešpektu, vypočutia, vlastnej hodnoty. Na to, aby sa to dosiahlo, je nevyhnutnosťou empatia zo strany zamestnancov školy, otvorené vedenie zo strany manažmentu a emocionálna podpora.
Žiaci by mali mať priestor na vyjadrenie svojich emócií a potrieb a tiež by mala byť posilnená ich aktívna účasť na fungovaní školy. Tým sa posilní aj dôvera rodičov voči škole a školskému podpornému tímu a dosiahnu pozitívne výsledky v oblasti duševného zdravia (Okonkwo & Dlamini, 2024).
Posilnená by mala byť aj komunikácia medzi deťmi. Rozdiely v tom, čo dieťa prežíva a ako to vníma rodič, by mohli byť eliminované intervenciami, ako je edukácia rodičov o psychickom prežívaní, tréning otvorených rozhovorov a kampane zacielené na komunikáciu medzi rodičmi a deťmi. Práve dostupnosť a kompetentnosť školských podporných tímov je kľúčová, pretože vytvárajú dôverné vzťahy, pracujú s citlivými témami bez stigmy a poskytujú podporu. Dôležité je znižovanie stigmatizácie, osveta v oblasti duševného zdravia a vzdelávanie adolescentov o tom, kedy a ako vyhľadať pomoc (Schnyder et al., 2019).
Autorka: Mgr. Natália Danková
Zdroje
Allen, K. A. Greenwood, Ch. J. Berger, E. Patlamazoglou, L. Reupert, A. Wurf, G. et al. (2024). Adolescent School Belonging and Mental Health Outcomes in Young Adulthood: Findings from a Multi-wave Prospective Cohort Study. https://link.springer.com/article/10.1007/s12310-023-09626-6
Fenizia, E. & Parrello, S. (2025). School Trust and Sense of Belonging: Restoring Bonds and Promoting Well-Being in Schools. https://www.mdpi.com/1660-4601/22/4/498
Krnáčová, Z & Križo, V. (2021). Multidisciplinárny prístup v školách: Školský podporný tím. https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2022/03/Multidisciplinarny-pristup-v-skolach_s-recenziou-v1.02.pdf
Majerčíková, J. (2011). Rodina a jej dôvera k škole. https://www.casopispedagogika.sk/rocnik-2/cislo-1/Majercikova.pdf
O´Tolle, E. O´Flaherty, J. Hearne, L. (2024). Student support teams: perceptions of the nature, scope and function in post-primary education. https://www.tandfonline.com/doi/epdf/10.1080/03323315.2022.2088594?needAccess=true
Okonkwo, A & Dlamini, T. (2024). Trust in Teachers as a Mediator Between School Climate and School Belonging. https://www.researchgate.net/publication/390710038_Trust_in_Teachers_as_a_Mediator_Between_School_Climate_and_School_Belonging
Schnyder, N. Lawrence, D. Panczak, R. Sawyer, M. G. Whiteford, H. A. Burgess, P. M. & Harris, M. G. (2019). Perceived need and barriers to adolescent mental health care: agreement between adolescents and their parents. https://www.cambridge.org/core/journals/epidemiology-and-psychiatric-sciences/article/perceived-need-and-barriers-to-adolescent-mental-health-care-agreement-between-adolescents-and-their-parents/72CB2C4B79296E8B6BFA396A51224B94
Trice-Black, S. Riecher, M. E. K. & Shillingford, M. A. (2013). School Counselors´Constructions of Student Confidentiality. https://files.eric.ed.gov/fulltext/EJ1034752.pdf
