Prečo zabúdame, keď odídeme z miestnosti?

Určite sa vám už stalo, že ste vstúpili do miestnosti a zrazu ste zabudli, čo ste tam chceli urobiť. Tento bežný, ale fascinujúci jav sa nazýva efekt dverí (doorway effect). Aj keď môže pôsobiť frustrujúco, ide o prirodzenú súčasť fungovania našej pamäti a mozgu.

 

Čo je efekt dverí?

Efekt dverí je psychologický jav, pri ktorom ľudia zabúdajú úlohy alebo informácie, keď prechádzajú z jednej miestnosti do druhej. Tento fenomén skúmali psychológovia ako Gabriel Radvansky a jeho tím na University of Notre Dame. V ich experimentoch účastníci navigovali v 3D virtuálnych prostrediach a zbierali objekty. Ukázalo sa, že prechod do novej miestnosti znižoval ich schopnosť spomenúť si na predchádzajúce objekty (Radvansky, Krawietz & Tamplin, 2011).

Výsledok? Naše mozgy reagujú na zmenu prostredia tak, že krátkodobé informácie sa môžu vymazať alebo vytlačiť novými podnetmi.

 

Ako funguje pamäť?

Aby sme efekt dverí pochopili, je dobré vedieť, ako pamäť funguje:

  1. Krátkodobá pamäť – uchováva informácie len na pár sekúnd až minút.
  2. Pracovná pamäť – aktívne spracúva informácie, ktoré sú potrebné na vykonávanie úloh, napr. plánovanie či počítanie.
  3. Dlhodobá pamäť – uchováva informácie na dlhšie obdobie, od hodín až po celý život.                   

Keď prejdeme cez dvere, mozog vníma tento pohyb ako nový kontext alebo „event boundary“ – bod, ktorý oddeľuje jednu udalosť od druhej. Tým sa spúšťa reset pracovnej pamäte, čo vedie k dočasnej strate informácií, ktoré sme práve spracovávali.

 

Príklady z bežného života

Efekt dverí sa deje každému. Tu sú bežné situácie:

  1. Idem do kuchyne po pohár vody – po vstupe do miestnosti zabudnete, prečo ste tam prišli.
  2. Hľadám kľúče na chodbe – po prechode do inej miestnosti môžete zabudnúť, kde ste ich položili.
  3. Práca s počítačom a multitasking – pri presune medzi oknami alebo dokumentmi sa ľahko stratí myšlienka, ktorú ste práve riešili.

 

Ako sa efektu dverí vyhnúť?

  • Opakujte si úlohu nahlas – napr. „Idem po mobil.“
  • Vizualizujte si cieľ – predstavte si predmet alebo činnosť pred vstupom do novej miestnosti.
  • Zapíšte si úlohu – papierik alebo poznámka v mobile pomôžu udržať úlohu „v pamäti“.
  • Minimalizujte rozptýlenie – sústreďte sa na jednu úlohu naraz.

 

Prečo je efekt dverí vlastne užitočný?

Hoci môže byť nepríjemný, efekt dverí je adaptívny mechanizmus mozgu. Pomáha mozgu selektívne triediť informácie podľa kontextu a udržiavať krátkodobú pamäť pre aktuálne relevantné podnety. Inými slovami, mozog sa snaží byť efektívny a pripravený na nové úlohy a situácie – aj keď to znamená, že niektoré informácie dočasne „vypadnú“.

Autor: Karolína Olíková, špeciálna pedagogička

Zdroje:

Radvansky, G. A., Krawietz, S. A., & Tamplin, A. K. (2011). Walking through doorways causes forgetting: Situation models and experienced space. Quarterly Journal of Experimental Psychology, 64(8), 1632–1645.

Cowan, N. (2001). The magical number 4 in short-term memory: A reconsideration of mental storage capacity. Behavioral and Brain Sciences, 24(1), 87–114.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zdieľanie:

Mohlo by Vás zaujímať

Alkoholizmus

Photo by Bermix Studio on Unsplash Alkoholizmus alebo porucha spôsobená užívaním alkoholu Jednou z najrozšírenejších, ale aj najľahšie dostupnou psychoaktívnou látkou po celom svete, je