Photo by Natali Hordiiuk on Unsplash
Separačná úzkosť je psychický stav, ktorý sa prejavuje prílišným strachom z odlúčenia od blízkej osoby. Je prirodzenou vývinovou fázou dieťaťa, ktorá súvisí s dozrievaním mozgu. Vzniká okolo šiestich mesiacov a môže trvať až do troch rokov. V živote nás však môže prekvapiť v akomkoľvek veku. Čo robiť, ak separačná úzkosť príde vo veku, kedy s ňou už nerátame? Aké sú príznaky a príčiny separačnej úzkosti? Ako ju dokážeme zvládnuť a kedy je čas obrátiť sa na odbornú pomoc?
Poďme sa spolu pozrieť práve na úzkosť, ktorá prichádza nečakane a v čase, kedy už nie je vývinovou fázou.
Príčiny separačnej úzkosti
Separačná úzkosť u starších detí je téma, ktorej sa nedáva toľko pozornosti, ako by si zaslúžila. Príčiny jej vzniku môžu byť rôzne.
- Genetické predispozície – deti, ktoré majú v rodine rodiča alebo príbuzného s úzkosťou, môžu byť náchylnejšie k rozvoju separačnej úzkosti.
- Psychologické príčiny – nízka sebaúcta, sebahodnota a schopnosť zvládania stresu
- Environmentálne príčiny – významná zmena v živote dieťaťa, ako nástup do novej školy, presťahovanie sa, narodenie súrodenca, rozvod rodičov, zhoršená situácia v rodine, strach o blízku osobu, alebo traumatický zážitok. Situácie, kedy v živote dieťaťa dochádza k narušeniu jeho pocitu bezpečia.
- Výchovné štýly – príliš ochranársky výchovný štýl alebo benevolentný s nedostatočnou starostlivosťou o deti
Príznaky separačnej úzkosti u starších detí
- bolesť hlavy, bruška pred a počas školy
- nevoľnosť až zvracanie pred školou
- potenie, tras, napätie
- silný strach až panika
- nadmerná obava o rodiča
- búšenie srdca
- bezmocnosť
- hnev
- plač
- stuhnutie a únik
- nočné mory
- neschopnosť odísť z domu
- silné držanie rodiča
Ako zvládnuť a ako predchádzať separačnej úzkosti?
Deti potrebujú bezpečné, podporujúce, prijímajúce a milujúce prostredie. Rodičia by mali byť citliví na potreby dieťaťa, otvorení komunikácii a pochopeniu jeho pocitov a prežívania. Dôležitú rolu v zvládaní separačnej úzkosti hrajú rodičia. To, ako dieťa dokáže zvládnuť separačnú úzkosť záleží od prostredia, v ktorom žije.
Nebojte sa svojím deťom uznať ich obavy a pocity
- Znormalizujte čo cítia, ukážte im, že aj vy strach mávate
“ To, čo teraz cítiš je v poriadku.” „Máš strach byť bezo mňa. Tiež sa o teba bojím.” “ My to spolu zvládneme.”
- Rozprávajte sa o škole – čo sa tam bude diať, kto tam bude, aké nové zážitky zažije
- Trénujte krátke odlúčenia od seba
- Vymyslite si rituál lúčenia – krátke a vždy rovnaké ako bozk , objatie, slová
- Dajte dieťaťu talizman alebo niečo vaše, nakreslite mu na ruku srdiečko aby vedelo, že na neho myslíte
- Nepredlžuje lúčenie – čím dlhšie sa lúčite a vysvetľujete, tým sa zvyšuje u dieťaťa úzkosť
- Vytvorte si rannú rutinu – spoločné raňajky, umývanie zubov, obliekanie
- Budujte samostatnosť – vďaka nej zvyšujete v dieťati sebadôveru, emočnú stabilitu a Upevňujete pozitívnu skúsenosť, odolnosť voči stresu. Učíte ich zvládať prekážky, frustráciu a riešiť problémy. Vediete ich k zodpovednosti.
- Naučte sa spolu oddychovať – relaxácie pri hudbe, prechádzka, šport, spoločné pitie čaju, dychové cvičenia
- Trávte spolu čas – vedome trávte čas so svojím dieťaťom, buďte tu a teraz, počúvajte ho, zaujímajte Spýtajte sa ho, ako by chcelo s vami tráviť čas. Deti zdieľanie spoločného času vnímajú inak ako my dospelí.
Čo v prípade, keď nevieme ako ďalej a úzkosť sa zhoršuje?
Prežívanie separačnej úzkosti nie je náročným obdobím iba pre dieťa, ale pre celú rodinu. Ak si neviete dať rady, úzkosť sa nezlepšuje, objavuje sa denné zvracanie a bolesť hlavy, je zhoršený spánok, dieťa začína vymeškávať školu a úzkosť ho obmedzuje v sociálnych kontaktoch, obráťte sa na odborníkov.
Oslovte najprv školskú psychologičku, ktorá má možnosť vytvoriť vášmu dieťaťu bezpečie v škole a v triede, dokáže s dieťaťom pracovať individuálne a zároveň spolupracuje aj s rodinou dieťaťa. Z vlastnej skúsenosti odporúčam osloviť školskú psychologičku, ak sa situácia opakuje viac ako týždeň. Čím skôr stav dieťaťa podchytíme, tým lepšie pre vás a vaše dieťa.
V tomto všetkom nezabúdajte ani na seba. Separačná úzkosť vlastného dieťaťa je veľkou psychickou záťažou. Nebojme sa byť láskaví sami k sebe a dajme si priestor pre vlastnú terapiu. Pretože ak sme my ako rodičia v poriadku, dokážeme byť oporou nášmu dieťaťu.
Autor: Silvia Frantová, psychologička
