Silvia zaviera svoj stres do „šuflíka“ a posiela ho na HAWAI. A čo ty? Aké sú tvoje vizualizačné techniky?

Foto by Love Art. Live art from pixabay.com

Foto by Love Art.Live Art. from pixabay.com

Žiaci Gymnázia V.B.Nedožerského nám poskytli so súhlasom svoje projektové práce z voliteľného predmetu Psychológia pre maturantov pre žiakov 4. ročníka.

Ďakujeme pekne aj kolegyni Ľudke Zaujecovej za sprostredkovanie, a tak zdieľanie týchto inšpiratívnych prác o duševnom zdraví.

A teraz už Sofia so svojimi vizualizačnými technikami zvládanie stresu. Fascinujúce.

Zamyslite sa, ako sa prejavuje stres na vašom správaní, na vašej nálade a na vašom psychickom prežívaní, a aké pozitívne adaptačné mechanizmy používate na vyrovnanie sa so stresom.

Stres má v mojom živote svoje stále miesto. Nie je mi úplne príjemné priznať, že často sedí za vrchstolom, no je to tak. Pripisujem mu však aj pozitívne vlastnosti, núti ma plniť si povinnosti, pripravovať sa na hodiny, samozrejme tak nekoná sám, nie je len večne plašiacou výstrahou nútiacou ma do činnosti, ale pracuje v kombinácii s niektorými mojimi osobnostnými vlastnosťami a črtami. Väčšinou je len stáleprítomným doplnkovým opatrením, podtónom v dni, no niekedy si s rozviazanými rukami dovoľuje, vtedy dokáže moje správanie a náladu ovplyvniť až príliš – zviera mi brucho, na hrudi cítim ťažobu, bolia ma nohy, striedajú sa záplavy tepla a zimnice, trasú sa mi ruky a myšlienky sa dostávajú do špirály bez začiatku a konca. Nie vždy dokážem nájsť príčinu.

Ani neviem ako, no postupne sa v mojom živote začali objavovať akési mimovoľné mechanizmy, ktoré mi dovoľujú nadýchnuť sa, ktoré spoľahlivo prinášajú pokoj. Prvá zvláštna situácia tohto druhu nastáva, keď po dlhom dni vypínam notebook. Stlačím tlačidlo, počítač mi oznámi, že si ide oddýchnuť, stmavne obrazovka. Pár sekúnd očakávania, vtedy sa zhlboka nadýchnem. Potom prestane fučať, stíchne – vydýchne. A ja spolu s ním. Neviem, či poznám naozajstný vnútorný balans, no tento krátky moment pokoja je k nemu určite najbližšie.

S podobným momentom sa stretávam pri praní. Táto aktivita je mi celkovo blízka, sympatická, veľmi si užívam triedenie oblečenia, vôňu čistého prádla a hľadanie efektívnych spôsobov, ako najjednoduchšie oprať, vysušiť a zavesiť čo najväčší objem. Keď je prádlo v práčke, zavriem ju a do malých komôrok pridám fialový, modrý alebo ružový prací prostriedok a levanduľovú aviváž, nakoniec vyberiem správny program. Práčka sa potom zamkne, je to rázne kliknutie, spúšťač pokoja, ktorý pretne vzduch, rozdelí čas na pred a potom, malé znamenie, že môžem pomaly vydýchnuť.

Pravdepodobne každé zrejmé, citeľné ukončenie určitého deja, náhle ticho či zvuk signalizujúci pozitívnu zmenu vo mne vyvoláva podobnú reakciu, no všímam si to zatiaľ len pri týchto dvoch konkrétnych situáciach. Z mimovoľného sa stalo cielené, a aj keby sa moje telo takto nesprávalo automaticky, už na to budem pamätať aj sama. Pavlov a jeho psy prispeli k tomu, že teraz moje antistresové metódy môžem úderne nazvať podmienenými reflexmi.

Posledným (a kvôli vždy mienenému využitiu asi najefektívnejším) mechanizmom je pre mňa vizualizácia, ktorú som spomínala aj na hodine. Slovo šuflík je nespisovné, napriek tomu ho použijem, lebo so zásuvkou sa nestotožňujem. Do šuflíka upracem celý stresor, nadýchnem sa, na šuflík postupne po písmenkách napíšem HAWAI a pri jeho zasúvaní pomaly vydychujem. Ako som

 

spomínala, často rozmýšľam nad tým, či naozaj posielam všetky problémy na Hawai a či som pre jeho obyvateľov nemesis, niekto, koho by pri návšteve s úľavou opľuli.

Zaujímavá skutočnosť je, že po odprezentovaní mojej vizualizačnej metódy na hodine psychológie sa mi na chvíľu narušila, nebola som schopná v pokoji napísať celé slovo HAWAI, šuflík sa mi vždy začal sám zatvárať skôr, ako som zvládla nápis dokončiť. Tento problém s predstavivosťou mám v živote odjakživa, ak môj mozog nájde scenár, ktorý mi v danom momente prekáža a nedovoľuje mi dokončiť žiadanú predstavu, vytvorí ho a opakuje, cyklí a k pôvodnému obrazu sa už nikdy nedostanem. Teraz sa vyskytla možnosť zatvárať šuflík v nevhodnom čase, preto sa zacyklila a uväznila moju pôvodnú predstavu. Schopnosť zhlboka sa nadýchnuť to neovplyvnilo, no je to zaujímavé. Teraz je už všetko v poriadku, šuflík mám opäť pod kontrolou.

Všetky moje metódy na zvládanie stresu majú jedno spoločné. Zakladajú sa na dýchaní, fyziologické mechanizmy sú u mňa funkčnejšie ako psychologické, ani pri metóde vizualizácie nie je dôležitá samotná predstava, ale to, že ma donúti zhlboka dýchať. Stále však nezvládam stres dostatočne, niekedy ma ovláda neprimerane, celú ma pohltí. Je to oblasť, na ktorej musím pracovať.

Silvia IV.B

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zdieľanie:

Mohlo by Vás zaujímať

Adaptácia dieťaťa na škôlku

Photo by  CDC on unsplash.com „Vošla som do škôlky, ktorú som si bola vopred pozrieť. Páčila sa mi škôlka a páčila sa mi pani učiteľka.

Psychosomatické prejavy detí predškolského veku

Photo by Chinh Le Duc on unsplash.com   Samotný pojem „Psychosomatika“ pochádza z gréckeho „psyché“=duša a „soma“-telo. Psychosomatika je vedná disciplína, ktorá skúma vplyv psychických funkcií na