Umelá inteligencia a jej vplyv na ľudský mozog

Umelá inteligencia ( AI ) , teda schopnosť strojov napodobňovať kognitívne funkcie sa za posledné mesiace stala súčasťou života miliónov ľudí. Slúži na vytváranie školských prací, e-mailov či riešenie úloh v rekordne krátkom časovom úseku dosahujúci vysokú efektivitu. Výstupy pritom často pôsobia akoby ich vytvoril človek.

V spoločnosti však rezonuje dôležitá otázka: Ako môže nadmerné spoliehanie sa na AI ovplyvniť náš mozog ? Momentálne nám však odpoveď nie je úplne jasná. Ide o pomerne nový nástroj , a preto existuje len málo overených zdrojov. Niektoré z nich už však prinášajú prvé zaujímavé dáta.

Najnovšia štúdia MIT Media Lab skonštruovaná v Cambridgi nám poskytla jeden z prvých pohľadov fungovania nášho mozgu pri používaní ChatGPT  (teda pokročilé generatívne AI). Štúdia merala neurálnu aktivitu a kognitívnu schopnosť mozgu participantov počas písania eseje. Participanti boli rozdelení do troch skupín:

1. Bez akejkoľvek pomoci
2. S využitím klasického internetové vyhľadávania
3. S využitím generatívnej AI ( napr. ChatGPT)

Účastníci štúdie boli skúmaní po dobu 4 mesiacov na 4 rôznych sedeniach.

Výsledky boli prekvapivé :

• Skupina, ktorá písala úplne samostatne, vytvárala originálnejšie a rozmanitejšie texty.
• EEG merania ukázali, že práve táto skupina malanajsilnejšie a najrozsiahlejšie nervové spojenia v exekutívnych oblastiach mozgu.
• Pri klasickom vyhľadávaní sa počet týchto spojení znížil o34–48 %.
• Skupina používajúca AI zaznamenala až55 % pokles spojení medzi čelným a temenným lalokom, časti mozgu kľúčové pre pamäť, plánovanie a rozhodovanie.

Vedci z tohto vyvodili niekoľko záverov :

1. Príliš skoré spoliehanie sa na AI môže viesť ku povrchnejšiemu ukladaniu nových informácii.
2. Nepoužívanie AI v úvodných fázach učenia môže podporiť tvorbu dlhodobých spomienok.
3. Účastníci tvoriaci bez pomoci mali vyššiu úroveň metakognitívneho prepojenia- teda schopnosť sledovať a riadiť vlastný proces myslenia.

Zaujímavé bolo aj hodnotenie učiteľov , kde jasne označili eseje napísané pomocou umelej inteligencie ako homogénne a často im chýbala osobnosť.

Podobné výsledky priniesol aj výskum vedca Michaela Gerlicha zo SBS Swiss Business School zameraný na schopnosť kritického myslenia pri používaní umelej inteligencie. Zistil, že nadmerné využívanie umelej inteligencie môže oslabovať kritické myslenie keďže zabraňuje hĺbkovému kognitívnemu chápaniu konkrétneho materiálu. Používatelia sa teda spoliehali na hotové odpovede namiesto vlastného spracovania informácii. Preto Gerlich apeluje na edukačné inštitúcie , aby uprednostňovali nástroje a metódy , ktoré neznižujú základné kognitívne schopnosti.

Nie všetky dopady AI sú však negatívne. Aktuálny Slovenský výskum ukázal , že pri hodnotení obrazu CT snímok u pacientov s cievnou mozgovou príhodou môže AI výrazne urýchliť proces pri vyhodnocovaní a taktiež zvýšenie diagnostickej presnosti.

Kľúčom teda nie je AI úplne odmietať , ale učiť sa ju používať rozumne a efektívne ako svojho pomocníka , no nie však ako náhradu vlastného myslenia.

Autorka: Nina Novotná

ZDROJE:

https://www.mdpi.com/2075-4698/15/1/6

https://www.csnn.eu/casopisy/ceska-slovenska-neurologie/2024-1-9/vyuzitie-umelej-inteligencie-pri-hodnoteni-obrazu-ct-u-pacientov-s-cmp-aktualne-moznosti-136804/download?hl=cs

https://holisticnutrition.us/pages/2025-mit-study-reveals-55-drop-in-brain-connectivity-when-using-ai

https://arxiv.org/pdf/2506.08872

https://www.frontiersin.org/journals/neuroscience/articles/10.3389/fnins.2023.1203104/full