Photo by Vivek Kumar on unsplash.com
Keď som bola malá myslela som si, že si nájdem najlepšiu kamarátku, ktorá bude mojou najlepšou kamarátkou navždy. Dúfala som, že pre nás bude platiť vtedy často používaná skratka BFF – Best Friends Forever (najlepšie kamarátky navždy). Ako som však rástla, ukázalo sa, že to asi nebude môj prípad. Keď som sa už postupne dopracovala k BFF č. 3, napadlo mi, že by som sa mala nad sebou zamyslieť, lebo som niekde po ceste asi stratila definíciu pojmu „navždy“. Ako dlho znamená navždy? Prečo niektoré kamarátstva nie sú navždy? A ktoré kamarátstvo trvá navždy?
Spolu si položíme v tomto článku niekoľko otázok o kamarátstve – o vzťahu. Prvá je vždy smerovaná dieťaťu – dcére/synovi, zatiaľ čo druhá je smerovaná rodičovi. Majme pri tom, prosím, na pamäti, že rodičom myslím kohokoľvek, kto je, bol alebo bude rodičom komukoľvek bez ohľadu na typ väzby. Pod pojmom dieťa rozumiem každého z nás, kto dieťaťom bol dávnejšie, nedávno alebo ním ešte stále je.
Pripútanie/Attachment
Pripútanie je spôsob akým sa dieťa na matku naviaže, podľa niektorých odborníkov už v období pred narodením, podľa iných hneď v prvých minútach po narodení. Jedným z priekopníkov tejto myšlienky bol John Bowlby (1982), ktorý tvrdil, že už malé bábätko je vybavené takým správaním, ktorým si zabezpečí prítomnosť matky. Áno, váš tip je správny. Ide napríklad o plač, ale aj iné prejavy správania. Pre dieťa je matka celým svetom, všetkým, čo existuje a tým, čo prináša bezpečie, starostlivosť a lásku. Môžeme toto pomenovať priateľstvom, ktoré vydrží navždy? Podľa môjho názoru je odpoveď v tomto prípade jednoznačne pozitívna.
Postupne sa tu však začne objavovať malá komplikácia. Dieťa rastie a mení sa. Sám o sebe je tento proces skôr radostný než považovaný za komplikáciu, ibaže s časom sa priateľstvo navždy komplikuje. Dieťa sa postupne začne orientovať na svojich rovesníkov a matka už nie je absolútnym stredobodom jeho vesmíru. Ak však u nej dieťa zažilo bezpečnú vzťahovú väzbu, ich vzťah sa ešte určite nekončí. V období puberty a adolescencie síce zažíva aj toto kamarátstvo skúšku, na ktorej zvládnutie bude možno potrebných viacero pokusov. Nič však nezmení a neprekoná pocit, ktorý matka dokáže v dieťati vyvolať svojou prítomnosťou, a to bez ohľadu na vek oboch strán.
Otázka pre dieťa: S kým sa cítim bezpečne?
Otázka pre rodiča: Pre koho som bezpečím?
Komunikácia
„Sloboda povedať čo si človek myslí a čo cíti, namiesto toho čo by si mal myslieť a čo by mal cítiť.“
Virginia Satirová (1995)
Podľa Virginie Satirovej, známej a vplyvnej rodinnej terapeutky, je komunikácia nosným pilierom rodiny. Podľa Satirovej (1988) má komunikácia najväčší vplyv na to, aké typy vzťahov si dieťa vytvorí s ostatnými ľuďmi. Empatia, aktívne počúvanie, prejavenie záujmu a prijatia, otvorenosť a autenticita. To sú len niektoré z faktorov ovplyvňujúcich akúkoľvek komunikáciu. Z predošlého odseku si však pripomenieme, že bezpečie je to, čo dáva matka dieťaťu ako prvé. Bezpečie úzko súvisí s bezpodmienečným prijatím. Matka svoje dieťa prijíma aj s chybami, ktoré urobilo a ešte urobí. A u bábätka platí rovnaké. Nezamýšľa sa nad chybami svojej matky, ale prijíma ju a považuje ju za najlepšie, čo vo svojom živote mohlo stretnúť.
Otázka pre dieťa: Čo prijímam na mojej mame?
Otázka pre rodiča: Čo chcem vedieť prijať na mojom dieťati?
Mama ako model (nie modelka)
Moja mama by možno chcela byť modelkou. Nechať sa hýčkať, nosiť drahé a krásne šaty a šperky. Dostávať kvety a komplimenty na každom kroku. To by asi chcela každá mama a minimálne jeden deň v roku by to asi aj mala dostať. To však nie je jediné, čo majú matky spoločné so slovom model. Už od veľmi útleho detstva sú pre svoje deti vzorom správania, myslenia, cítenia aj reči. Už Bandura a Walters (1977) hovoril o tom ako pozorovanie iných formuje naše vlastné prežívanie a správanie a čím je nám človek bližší, tým jeho vplyv na nás stúpa. Existuje niekto, koho vplyv na dieťa je väčší, ako jeho vlastná mama? Dovoľme naším mamám byť našimi vzormi. Mami, buďte tými vzormi, ktoré by ste si priali pre svoje deti.
Otázka pre dieťa: V čom chcem byť ako moja mama?
Otázka pre rodiča: Čo chcem, aby odo mňa moje dieťa odpozorovalo?
Opora
Opri sa o mňa, bude ti dobre, svet bude krásny a nebo modré. Text tejto piesne mám na mysli stále, keď niekto spomenie sociálnu oporu alebo podporu. Vždy sa samej seba pýtam: O koho sa opieram ja? Je mi dobre, keď sa opieram? Či je svet krásny a nebo modré sa už nepýtam, lebo to je už aj na mňa priveľa otázok na sebareflexiu. Oprieť sa o niekoho vyžaduje vo fyzickom aj psychickom zmysle neuveriteľnú odvahu, silu a prejavenie zraniteľnosti. Nie každý to vie, nie každému je to príjemné a nie vždy to ide. Ak je však pre niekoho mama bezpečím, prijatím a vzorom, neváha ani pri rozhodovaní o tom, či bude aj jeho pilierom.
Otázka pre dieťa: O koho sa opieram?
Otázka pre rodiča: Kto sa o mňa opiera?
Veľa som sa toho v týchto riadkoch pýtala. Robím to len preto, lebo som zvedavá a chcem vedieť ako to máte vy. Chcem vedieť, ako je to u mňa. Kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie. Nájdite si pár minút pre seba a skúste sa pýtať. Skúste si aj odpovedať, ak to pôjde. Možno toho naozaj veľa zistíte.
Na záver mám už len naozaj poslednú otázku: Je tvoja mama tvojou najlepšou kamarátkou navždy?
Autorka: Dominika Petrilová – študentka psychológie
Zdroje
Bandura, A., & Walters, R. H. (1977). Social learning theory. Englewood Cliffs, NJ: Prentice-Hall.
Bowlby, J. (1982). Attachment and loss: Retrospect and prospect. American Journal of Orthopsychiatry, 52(4), 664–678. https://doi.org/10.1111/j.1939-0025.1982.tb01456.x
Satir, V. (1988). The new peoplemaking. Mountain View: Science and Behavior Books.
Satir, V. (1995). Making Contact. California, USA: Celestial Arts.
IMT Smile – Opri sa o mňa
