Kazuistika: Konflikt so synom mi pomohol k sebapoznaniu

Photo by Sage Friedman on unsplash.com

Väčšina ľudí si myslí, že konflikty celkom obstojne zvláda, až do momentu, keď im reálne čelí. Musíme si uvedomiť, a to chce naozaj poriadne otvorenú myseľ, že nech začne hádku hocikto, pokiaľ sa na jej konci cíti niekto ako víťaz, tak všetci prehrali. Pocit výhry je efemérny a obe strany stoja na mieste a stagnujú. Ostáva po ňom len nevyužitý priestor k zmene. A tá predstavuje základ. Konflikt ako taký slúži ako prostriedok k zmene. Je to okamih zaplavenia emóciami, ktoré po odznení prinášajú jasný náhľad na situáciu. Ako keď po búrke výjde slnko a obloha je dokonale jasná. My ľudia sa však po hádke zvykneme dívať len na zem, cítime sa zranení, opovrhnutí, nepochopení. Nesieme si batôžtek emócií, ktorým často nerozumieme.

 

V prvom rade si musíme uvedomiť, že interpersonálny konflikt (t.j. konflikt medzi dvoma a viacerými osobami) môžeme rozlišovať z hľadiska jeho trvania na krátkodobý a dlhodobý, a z hľadiska citovej zaangažovanosti na konflikt s blízkou a cudzou osobou. Vo všetkých prípadoch sa prístup k riešeniu mení, ale v zásade každý z nich môže byť priestorom pre náš vlastný osobnostný rast.

 

V tomto článku sa zameriame na dlhodobý konflikt medzi blízkymi osobami. Dané konflikty vedia ľudí zožierať zvyčajne najviac. Prevládajú v ňom predovšetkým silné emócie, ktoré bránia racionálnemu riešeniu vzniknutej situácie.

 

Panuje odveká pravda, že tradičné školstvo zanedbáva rozvoj študentov v oblastiach emocionálnej inteligencie. Spoločnosť je priveľmi konzumná a orientovaná na výkon. U študentov absentuje rozvoj zručností pre efektívne riešenie konfliktov, v dôsledku čoho sa opakovane dostávajú do sporov s využitím agresívnych a deštruktívnych riešení (Bednařík, 2001). Absencia zamerania pozornosti na rozvoj vyššie zmieňovaných schopností je prítomná dlhodobo a netýka sa len dnešných dospievajúcich ľudí a detí. Aj mnohým dospelým chýbajú zručnosti pre zvládnutie konfliktu s dieťaťom a obracajú sa na odborníkov s prosbou o pomoc.

 

Príklad z praxe školskej psychologičky

 

Nedávnym príkladom z praxe školskej psychologičky bol prípad slobodnej matky žijúcej s dospievajúcim synom v tínedžerskom veku a ich opakovaných hádok. Matka konflikt so šestnásťročným synom prežívala intenzívne – väčšinu stretnutí plakala, vyjadrovala hnev na synovo správanie, sklamanie zo zlyhania v role matky, ale predovšetkým sa zameriavala na hľadanie externých príčin. Bola však zničená z ich rúcajúceho sa vzťahu. Syn s ňou odmietal tráviť čas, venoval sa prevažne príprave do školy na počítači, vyhýbal sa navrhovaným spoločným rozhovorom na témy mimo školy a zatváral si dvere v izbe. Ich dynamika vzťahu bola pre milúju matku neprijateľná a želala si okamžitý návrat jej “predošlého syna”. Snažila sa situáciu pochopiť a vyriešiť. To však ide veľmi ťažko, ak k jej porozumeniu zvolíme nevhodný nástroj – emócie. Samotným emóciám sa musíme naučiť najprv porozumieť, potom ich nechať odznieť a až tak pristúpiť k riešeniu konfliktu.

 

Počas dlhých rozhovorov porozumela, že to, čo prežíva je strach – strach, že stratila svojho syna. Ak sa priblížila k porozumeniu emóciám, jej pohľad na opakované konflikty, ktoré naberali aj prvky fyzickej konfrontácie v podobe hádzania predmetov, sácania a pár zaúch, a ktoré tiež odštartovali vyhľadanie psychologickej pomoci, nadobudol skutočné porozumenie, čo sa v ich vzťahu deje. Išlo o klasické dopsievanie syna, ktorý si želal súkromie a matku táto predstava natoľko desila, že proti nej bojovala zubami nechtami. Z jej malého syna sa stával muž a jej to pripomínalo obávanú samotu.

 

 Keďže svoj voľný čas vždy venovala dieťaťu, ktoré si aktuálne budovalo základňu nových sociálnych vzťahov a s nimi aj portfólio aktivít, zistila, že ho nemá s kým tráviť. Chýbal jej v živote partner.

 

Niekoľko mesiacov trvajúci konflikt ju priviedol k porozumeniu synovmu správaniu a tiež k prijatiu, že nastal čas venovať sa sebe a zájsť si po rokoch na rande. Pri kontrolnej konzultácii zmienila, že má vo svojom živote známosť a so synom sa ich vzťah výrazne zlepšil.

 

Zistila, že toto vekové obdobie si vyžaduje istú mieru súkromia. Spoločné rozhovory sa zúžili na niekoľko hodín do týždňa, čo v porovnaní so skúsenosťami priateliek s ich dospievajúcimi deťmi vníma veľmi pozitívne. Ich vzťah sa modifikoval do inej podoby, ale jeho kvalita pretrváva.

 

Záver

 

Príklad z praxe je demonštráciou prípadu sebaporozumenia matky samoživiteľky, ktorá v čase dospievania jediného syna prechádzala výraznou zmenou. V mnohých iných prípadoch vývinových posunov detí rodičia ťažko prijímajú zmeny správania sa svojích potomkov a reagujú na ne agresívne čím paradoxne vytvárajú konflikty sami. Je preto vhodné sa na moment zastaviť a zahĺbiť sa do seba. Nájdenie odpovedí môže byť bolestivejšie ako samotná konfrontácia, ale neporovnateľne konštruktívnejšie.

 

Autorka: Efeméra

 

Zdroj: Bednařík, A. (2001). Riešenie konfliktov. Bratislava: Centrum prevencie a riešenia konfliktov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zdieľanie:

Mohlo by Vás zaujímať

Ranné rituály

Photo by Julian Hochgesang on unsplash.com Rituály sú ako kotvy. Nie že by nás držali na jednom mieste ako skutočná kotva. Skôr nás ukotvujú emocionálne.

Adaptácia dieťaťa na škôlku

Photo by  CDC on unsplash.com „Vošla som do škôlky, ktorú som si bola vopred pozrieť. Páčila sa mi škôlka a páčila sa mi pani učiteľka.