Photo by LinkedIn Sales Solutions on unsplash.com
Asertívna komunikácia znamená elegantne vyjadriť svoj nesúhlasný názor bez použitia verbálnej agresie, bez toho, aby sme niekoho ranili, uškodili mu, či sami sa dostali do chúlostivej situácie, so zachovaním priestoru pre diskusiu. Asertivita je schopnosť prezentovať sa takí, akí skutočne sme, schopnosť vyjadrovať svoje pocity v potrebných prípadoch. Asertivita sa opiera o zásadu, ktorá dovoľuje vyjadriť vlastné pocity a práva pokiaľ nimi nezasahujeme do pocitov a práv iných. Asertívne správanie vedie k minimalizovaniu medziľudských konfliktov, pre mnohých teda aj k redukovaniu stresu. Asertivitou preukazujeme rešpekt sebe, ale aj iným, podporujeme seba-odhaľovanie, sebaovládanie a pozitívne ocenenie vlastnej hodnoty. Asertivita predstavuje najefektívnejší spôsob riešenia medziľudských problémov. Priamou komunikáciou, otvorenosťou a úprimnosťou informácie zdieľame bez skreslenia, čo nám napomáha udržiavať vzťahy s ostatnými.
Asertívny komunikačný štýl je kombináciou pasívneho a agresívneho štýlu. Vyžaduje férovosť a silu. Charakterizuje ľudí, ktorí bojujú za svoje práva, a zároveň citlivo vnímajú aj práva ostatných, preto ich boj za to, čo si zaslúžia, nikomu neubližuje. Vyžaduje si vyváženosť medzi tým, čo žiadame, a tým, čo žiadajú ostatní. Základom je otvorený postoj k sebe a iným, vypočutie si ich názoru a ich rešpektovanie. Asertívny komunikačný štýl najlepšie spĺňa požiadavky na udržanie dlhodobých vzťahov. Štúdie uvádzajú, že ľudia využívajúci asertívny komunikačný štýl sú schopní dosiahnuť emocionálne uspokojenie. Týmto štýlom prezentujeme náš názor bez agresie a pocitu poníženosti.
5 jednoduchých krokov k asertívnemu správaniu:
- Ak pristupujeme k niekomu ohľadne požiadavky na zmenu jeho správania, vyjadrime faktický opis veci, ktorá nás vyrušuje a „nenálepkujme“, nevynášajme hodnotové súdy. Napríklad: Známy mešká 20 minút na dôležité stretnutie. Nereagujme: „Ty si taký blbec, vždy chodíš neskoro!“, ale povedzme: „Mali sme sa stretnúť o 17:30, teraz je 17:50.“
- To isté platí pri opise dôsledkov správania. Nepreháňajme a nesúďme, len opisujme! Nepovedzme: „Zničil si mi celý večer“, ale povedzme: „K dispozícii máme menej času na diskusiu o probléme, pretože na 18:30 som si naplánoval niečo iné.“
- Hovorme v prvej osobe. Lepšie sa tak budeme môcť sústrediť na to, čo cítime a na to, ako nás správanie iných ovplyvňuje. Ak začneme s „ty“, môže to byť vnímané ako útok, a druhý bude konflikt udržiavať. Nehovorme: „Prestaň!“ ale: „Cítil by som sa lepšie, keby si to nerobil.“
- Vzorec na úspech v asertívnej komunikácii je takýto: „Keď [popis správania toho druhého], cítim sa [svoje pocity].“ Napríklad: „Keď kričíš, cítim sa byť napádaný.“
- Trochu obsiahlejšia formulka pre takéto situácie je: „Keď [popis správania toho druhého], potom [výsledok správania] a cítim sa [svoje pocity]. “ „Keď dovolíte deťom urobiť niečo, čo som im zakázal, tak moja autorita ako rodiča je narušená, a cítim sa pred nimi znevážený.“
Autorka: Janka
Zdroj:
