Ako budovať rezilienciu detí predškolského veku?

Photo by  Gabe Pierce on unsplash.com

Odolnosť predstavuje v najvšeobecnejšej rovine „schopnosť zvládať záťaž (Paulík, 2010, s.101).

Medzi hlavné činiteľe, ktoré ovplyvňujú našu schopnosť zvládať záťaž, patria:

1., Dispozičné faktory adaptácie na záťaž- všetci sa rodíme s určitými predispozíciami, ktoré nám pomáhajú zvládať záťažové situácie, ktoré nám život prináša;

2., Procesy prebiehajúce v rámci interakcií transakcií medzi osobnosťou a prostredím

3.Správaní jedinca (Paulík, 2010).

 

Všetci sa rodíme ako spoločenské bytosti. Primárny zdroj odolnosti voči záťaži predstavuje pre každého z nás, už od najútlejšieho veku, rodina.. Rodina ako primárna sociálna skupina poskytuje svojim členom v každom veku, a najmä deťom, pocit istoty a bezpečia, ktoré majú pozitívny vplyv na zvládanie záťaže. Harmonické vzťahy s rodičom/rodičmi, resp. inými dospelými, ktorí sa o dieťa starajú, predstavuje základ pre rozvoj zdravej osobnosti dieťaťa, a s tým súvisiacu schopnosť zvládať záťaž v každodennom živote. Psychická odolnosť, ktorá sa začína formovať v ranom detstve, a práve výchovné pôsobenie rodičov môže podstatne ovplyvniť pozitívne či negatívne, formovanie psychickej odolnosti dieťaťa.

 Skúsenosti naznačujú, že rodiny, ktoré prekonajú záťažovú situáciu (smrť, rozvod), sa stávajú odolnejšie voči záťaži.  Za odolnú rodinu nepovažujeme rodinu, ktorá nemá záťaž, ale rodinu, ktorá dokáže záťažové situácie zvládať.

Dôležitým činiteľom odolnosti začína byť v tomto období aj materská škola, ktorá poskytuje dieťaťu možnosť socializácie, a súčasne je zdrojom nových skúseností, ktoré do veľkej miery závisia od osobnosti vychovávateľov.

Materská škola ako inštitucionálne prostredie prináša dieťaťu isté množstvo obmedzení, a pravidiel, vzhľadom na to, že v škôlke je väčší počet detí na opatrovateľky ako v rodine. Na druhej strane je dieťa v škôlke vedené k väčšej samostatnosti pri samoobslužných činnostiach ako doma. Taktiež sú deti v škôlke zapájané do rôznych spoločenských aktivít v rovesníckom kolektíve.

Rodina a škôlka poskytujú deťom iné možnosti tréningu zvládania záťaže. Dieťa sa k škôlke dostáva do interakcie s inými autoritami, inými deťmi, pravidlami, stretáva sa tam s plnením náročných úloh bez podpory rodiča, čím sa stretáva s novými nárokmi, ktoré sa učí zvládať (Seligman , 1966, podľa: Babčáková, 2018).

 

Ako rozvíjať psychickú odolnosť dieťaťa?

 

Základom rozvíjania psychickej odolnosti dieťaťa v predškolskom veku je  pozitívna skúsenosť so zvládnutím úlohy, čo dieťaťu dáva pocit kompetentnosti zvládnuť danú úlohu samé. Základom na uvedomovanie si kompetentnosti dieťaťa je kontingencia- súvislosť javov, pričom dieťa niečo spraví a vidí výsledok, , napríklad keď dieťa plače, a rodič empaticky príde, dieťa chytí lyžičku, a dá si ňou jedlo do úst a podobne. Všetky tieto skúsenosti dieťa učia o vlastnej kompetencii a podporujú zvyšovanie odolnosti voči záťaži.  

Čím je dieťa staršie,  je vhodné postupne mu dávať možnosť rozhodovania sa, napríklad pri nákupe dieťa požiadame, aby vybralo ktoré cestoviny kúpime. Takéto úlohy dávajú dieťaťu možnosť voľby, rôznorodosť záťažových situácií, čím si súčasne si dieťa osvojuje rôzne techniky vyrovnávania sa s rôznymi záťažovými situáciami.

Samozrejme, tento princíp platí iba po istú hranicu, nakoľko priveľká voľnosť bez jasne vytýčených hraníc, čo dieťa môže a čo už nie, pôsobí na dieťa chaoticky.  

Na druhej strane, príliš autoritatívny výchovný štýl rodičov poskytuje dieťaťu menej možností prejaviť vlastnú iniciatívu, a  môže viesť k nedôvere voči sebe samému a  väčšej úzkosti dieťaťa. (Kaščáková, 2007, podľa: Babčáková, 2018).

 

Rizikové faktory odolnosti voči záťaži detí v predškolskom veku

Medzi rizikové faktory zvládania záťažových situácií detí predškolského veku, partí nedostatočná životná istota. Niektoré deti sú od narodenia citlivejšie, plačlivejšie ako iné, najmä deti ktoré sú impulzívne, citovo neuspokojeneé, oslabené vo svojej vzdorovitosti, či deti zvýšene sugestibilné.

 Wernerová  (podľa: Babčákova, 2018) uvádza na základe vlastného výskumu štyri hlavné faktory, ktoré deťom pomáhajú vyrovnať sa s ťažkými podmienkami:

  1. Stabilný vzťah k blízkej osobe (nemusí byť z rodiny)
  2. Väčší časový interval medzi narodením súrodencov, tzn. dlhší časový interval, keď má dieťa výlučnú pozornosť matky
  3. Nároky na výkon a vedenie dieťaťa k zodpovednosti
  4. Osobnostné vlastnosti (vyrovnanosť, spoločenskosť) (Gilmerová, 2011, podľa: Babčáková, 2021

 

Mgr. Jitka Kneslová, školská psychologička

 

 

ZDROJE:

 

BABČÁKOVÁ, M., 2018. Vplyv rodinného prostredia na psychickú odolnosť. Bakalárska práca. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. 56 s.

BETHÓTYOVÁ? J. 2009. Vliv volnosti ve vychově n apsychickou osolnost předškolních dětí. Výzkumné studie E-psychologie. 2009. Roč. 3., č.3., s. 17-33.

PAULÍK, K. 2010. Psychologie lidské odolnosti. Grada Praha 2010. 240 s. ISBN 978-247-2959-6.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zdieľanie:

Mohlo by Vás zaujímať

Adaptácia dieťaťa na škôlku

Photo by  CDC on unsplash.com „Vošla som do škôlky, ktorú som si bola vopred pozrieť. Páčila sa mi škôlka a páčila sa mi pani učiteľka.

Psychosomatické prejavy detí predškolského veku

Photo by Chinh Le Duc on unsplash.com   Samotný pojem „Psychosomatika“ pochádza z gréckeho „psyché“=duša a „soma“-telo. Psychosomatika je vedná disciplína, ktorá skúma vplyv psychických funkcií na