Efektívne stratégie učenia I. časť

Photo by josephredfield from pixabay.com

Kto by nechcel ovládať relatívne jednoduchú techniku učenia, ktorá zaručí úspech v škole a hrdosť rodičov za naše študijné výsledky. Existuje takýto jediný spôsob učenia, ktorý keď si osvojíme, zvládneme každú skúšku? Čo na to hovorí veda? Aké rady nám môže ponúknuť výskum?

Pamäť

 

Učenie nám umožňuje pamäť, ktorá sa „fyzicky“ nachádza v našom mozgu. Fascinujúce je uvedomenie, že pamäť vlastne tvorí jedinečnú ľudskú bytosť. Učenie preto môžeme brať aj ako výhodnú investíciu, ktorá obohacuje našu osobnosť (a teda hodnotu na trhu ;).

 

Psychológovia rozdeľujú pamäť na rôzne druhy podľa rôznych aspektov.

 

Podľa postupnosti štádií pamäť rozdeľujeme na kódovanie, uchovávanie a vybavovanie.

 

Podľa toho, na aký čas pamäť uchová informáciu, delíme pamäť na dlhodobú a krátkodobú. Krátkodobú pamäť nazývame pracovnou, ktorá dokáže udržať približne 7±2 zhlukov informácií, ktoré sa časom vytratia, alebo sú nahradené inými. Napríklad si krátko zapamätáme telefónne číslo, kým si ho nezapíšeme do mobilu. Môže byť prestupnou stanicou do dlhodobej pamäti, udržiava informáciu, kým nie je do nej zakódovaná.

 

Nakoniec členíme pamäť podľa druhu informácií, ktoré uchováva (napr. jeden systém uchováva faktické informácie, druhý zručnosti).

 

Existencia týchto delení je podporená tým, že za každé, aspoň čiastočne, zodpovedajú rôzne štruktúry mozgu. Hippokampus, štruktúra v blízkosti stredu mozgu pod mozgovou kôrou, je zodpovedný práve za dlhodobú pamäť, ktorá je podstatná v súvislosti s učením. Informácie sú tu väčšinou kódované podľa svojho významu. Ak medzi zmysluplnými položkami nájdeme a pridáme zmysluplné spojenie, lepšie si ich zapamätáme (Atkinson, 2007).

 

V tomto článku sa pozrieme na stratégie učenia populárne medzi študentami, ktoré môžu byť viac či menej efektívne. Pozrieme sa na to, ako naše stratégie učenia môžeme zefektívniť, ako doplniť do nášho študovania spôsoby, ktoré nám pomôžu lepšie si zapamätať študované.

 

Stratégie

Opakované čítanie

 

Opakované čítanie textu alebo opakované počúvanie nahratých prednášok radíme medzi pasívne formy učenia, ktoré samé o sebe nie sú efektívnymi stratégiami učenia.

 

Aj tie sú však využívané úspešnými študentmi, ale podľa potrieb a v špecifických situáciách (Rovers et al., 2018). Mnoho z nás si vezme učebný materiál a pred skúškou sa ho snažíme prečítať aspoň 2-krát. Táto stratégia patrí medzi obľúbené, pretože si nevyžaduje aktívne a namáhavé spracovávanie textu a dáva študentom falošný pocit efektívneho učenia.

 

Pri druhom čítaní sa nám zdá text viac plynulý a máme pocit úspešného učenia. Opakované čítanie textu môže byť vhodné, keď si potrebujeme zapamätať kľúčové informácie pred náhle oznámeným testom.

 

Avšak, ak potrebujeme kľúčové informácie integrovať a vytvoriť z textu závery, tento spôsob tu už nie je tak vhodný.

 

Ako to vylepšiť?

 

Ak si pred druhým čítaním vybavíme obsah prečítaného, posilníme tak učenie. Zahrnutie praktiky vybavovania do našej rutiny zefektívni naše štúdium. (Miyatsu et al., 2018).

 

Vhodné je teda po prečítaní častí textu zastaviť sa, vybaviť si významné body, vysvetliť význam čítaného v duchu alebo nahlas. Môžeme si predstaviť, že obsah máme niekomu vysvetliť a naučiť ho.

Podčiarkovanie a zvýrazňovanie

 

Podčiarkovanie a zvýrazňovanie je ďalším obľúbeným spôsobom študovania, pretože sa ľahko využíva. Výskumami je podporené, že zvýrazňovanie a podčiarkovanie je efektívne v rôznych situáciách, napr. pri testoch s viacerými možnosťami na výber, pri testoch s krátkymi odpoveďami a aj pri doplňovacích testoch. Je tiež potvrdené, že stačí hodinový tréning správneho používania zvýrazňovania, ktorý dokáže zefektívniť používanie tejto stratégie.

 

Jedným zo spoločných znakov takýchto tréningov je, že netreba podčiarkovať hneď pri prvom čítaní. Zvýrazňovať by sme mali najskôr po prečítaní aspoň jednej ucelenej pasáže. Pomôže nám to identifikovať kľúčové body, a tak vynútime aktívne spracovávanie textu. Trénovaním pozornosti zameranej na štruktúru testu (napr. ako je organizovaný), tak budeme schopní zvýrazniť viac hlavných myšlienok ako detailov (Miyatsu et al., 2018).

Písanie si poznámok

 

Poznámkovanie sa zdá byť efektívne pri učení sa z prednášok a textov učebníc, najmä ak pri tom prechádzame tvorivým procesom.

 

Sumarizovanie, parafrázovanie, organizovanie alebo načrtávanie pomáha uchovať cielené informácie.

 

Mueller a Oppenheimer (2014, in Miyatsu et al., 2018) zistili, že účastníci ich výskumu, ktorí si písali poznámky na počítači, ich vyprodukovali viac, ale boli viac doslovné. Výsledkom bolo, že študenti, ktorí si poznámky písali ručne, mali lepšie výsledky v záverečnom teste.

 

Aj tu je teda dôležité aktívne spracovávanie študovaného. Na počítači často píšeme poznámky doslovne, kdežto užitočnejšie je písanie poznámok, ktoré prešli zapojením aktívneho procesu, keď si informácie uvedomíme, spracujeme do pochopiteľnej formy, transformujeme, parafrázujeme, zostručníme, spojíme s niečím známym a pod.

 

Dôležité je poznámky si spätne prezrieť, a to hlavne v prípade, ak ich píšeme doslovne. Benefity prezerania poznámok sú pravdepodobne väčšie ako benefity samotného písania.

 

Písanie poznámok sa zdá byť menej efektívne pri audio-vizuálnych prezentáciách (napr. prednášky v PowerPointe). Vysvetlením môže byť, že vizuálna pozornosť zameraná na pohyby písania môže interferovať s vizuálnym spracovávaním prezentovanej informácie (Miyatsu et al, 2018).

Osnovy

 

Učitelia nám ideálne pred začatím prednášok a seminárov posielajú sylaby predmetov, ktoré by mali obsahovať zoznamy názvov a podnázvov tém predmetu. Ako tieto materiály môžu študenti efektívne využiť?

 

Ak učiteľ zadá takúto osnovu predpovedateľným spôsobom (napr. na základe knihy), je rozumné poznačiť si nadpisy a podnadpisy (napr. hlavné body a zložky), ktoré budú pokryté a pripraviť si kostru osnovy pred prednáškou. Nielenže nám bude organizácia dávať zmysel, ale ušetrí nám čas jej následné kopírovanie, ktorý môžeme využiť na zmysluplnejšie spracovanie textu.

 

S týmto súvisia aj obsahy, ktoré sú súčasťou kníh a ktoré častokrát ignorujeme alebo ich využívame len na vyhľadanie určitej témy.

 

Je vhodné pred čítaním knihy si obsah preskúmať, a tak umožniť lepšie pochopenie a uchovanie poznatkov (Miyatsu et al., 2018). Pochopenie organizácie čítaného pred čítaním pomáha efektívnemu študovaniu.

 

Pokračovanie v 2. časti 🙂

 

Autorka: Janka

 

Zdroje

Atkinson, R. L. (2007). Psychologie (2nd ed.). Portál.

Bae, C. L., Therriault, D. J., & Redifer, J. L. (2019). Investigating the testing effect: Retrieval as a characteristic of effective study strategies. Learning and Instruction 60, 206-214. https://doi.org/10.1016/j.learninstruc.2017.12.008

Brown, D. (2017). An evidence-based analysis of learning practices: the need for pharmacy students to employ more effective study strategies. Currents in Pharmacy Teaching and Learning, 9(2), 163-170. https://doi.org/10.1016/j.cptl.2016.11.003

Li, C., & Yang, J. (2020). Role of the hippocampus in the spacing effect during memory retrieval. Hippocampus, 30(7), 703-714. https://doi.org/10.1002/hipo.23193

Miyatsu, T., Nguyen, K., & McDaniel, M. A. (2018). Five Popular Study Strategies: Their Pitfalls and Optimal Implementations. Association for Psychological Science 13(3), 390-407. https://doi.org/10.1177/1745691617710510

Rovers, S. F. E., Stalmeijer, R. E., van Merriënboer, J. J. G, Savelberg, H. H. C. M., & de Bruin A. B. H. (2018). How and Why Do Students Use Learning Strategies? A Mixed Methods Study on Learning Strategies and Desirable Difficulties With Effective Strategy Users. Frontiers in Psychology 9(2501). https://doi.org/10.3389/fpsyg.2018.02501

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zdieľanie:

Mohlo by Vás zaujímať

BLOG: Sebaláska

Photo by Content Pixie on unsplash.com Milovať samých seba je to najkrajšie, čo v živote môžete urobiť. Milovať samých seba znamená uznať samého seba za

BLOG: Ako budovať prvý vzťah?

Photo by  Scott Broome on unsplash.com Aj vy máte pocit, že s príchodom jari  máme akosi všetci viac energie? Vonku všetko kvitne a po dlhej zime tu