Nelátkové závislosti – novodobý fenomén

Photo by  Avi Richards on unsplash.com

V súčasnej dobe dištančného vzdelávania žiaci a študenti trávia mnoho času pri notebookoch a na internete, ktorý patrí už neoddeliteľne k vzdelávaniu, obzvlásť k dištančnému.

V roku 2010 bola realizovaná štúdia v Amerike ( Family Foudation- uverejnená Americkou akadémiou pediatrov) ohľadom používania internetu a technológií adolescentmi. V roku 2010 (!) trávili dospievajúci približne 11 hodín používaním internetu, sledovaním televízie, počítaču, tabletu, mobilu. Podľa štúdie Pew Research Center, ktorá bola realizovaná v roku 2012, dospievajúci vo veku od 13-17 rokov odoslali v priemere 3364 správ za mesiac cez internetové aplikácie, čo činí v priemere 120 správ denne.

Postupný nárast popularity internetu a súčasná doba, ktorá si vyžaduje opatrenia, ktoré nechávajú žiakov doma sa objavuje nárast diagnostikovania závislostí od internetu. Závislosť od internetu a celkovo používania elektronických zariadení patrí k nelátkovým závislostiam. Tieto sú rozsiahlou skupinou porúch a hoci len niektoré z nich majú oficiálny status duševnej poruchy (napr. patologické hráčstvo – patrí do skupiny návykových a impulzívnych porúch) reálne sa stretávame s mnohými ďalšími (závislosť od počítača, internetu, televízie…).

Negatívne dôsledky na zdravie

Patologické používanie internetu je hrozbou najmä pre mladých dospievajúcich, nielen z dôvodu, že sú najčastejší používatelia internetu ale i z dôvodu, že ich schopnosť kognitívnej (t.z. rozumovej) kontroly sa len vyvíja. Podľa výskumov k najčastejším piatim negatívnym dôsledkom pri závislostí patrí poškodenie a deformácie v oblasti kĺbov prstov a rúk, obezita, poškodenie zraku, úbytok svalovej hmoty, chybné držanie tela. Negatívny vplyv pozorujeme aj na oblasť duševného zdravia a to najmä depresívne prežívanie (pocity nudy, osamelosti, samovražedné myšlienky), poruchy pozornosti (zhoršujú prejavy ADHD), pokles výkonnosti (v škole, v práci…), zhoršenie sociálnych vzťahov (ich nadväzovanie, udržiavanie, udržanie).

Závislosť sa prejavuje týmito znakmi:

  1. zaujatosť správaním a jeho významnosť ( dané správanie je nutkavé, dominuje v živote, stáva sa najdôležitejšou jeho súčasťou a človek v ňom pokračuje aj napriek negatívnych dôsledkom a problémom)
  2. zmena nálady v súvislosti so správaním (úzkosť a nepokoj zmizne pri zahájení správania)
  3. tolerancia (potreba zvyšovať frekvenciu správania/ intenzitu správania pre dosiahnutie rovnakého pôžitku)
  4. relaps ( t.z. pokles choroby/ závislosti do predchádzajúceho stavu aj napriek prechodnému zlepšeniu- opakovane sa osoba, napriek predsavzatiam k zlepšeniu, vracia k správaniu)
  5. abstinenčné príznaky ( úzkosť, skľúčenosť, nepokoj, podráždenosť, výbušnosť).
 

Čo môžem ako rodič urobiť preventívne, aj keď je už dieťa „veľké“?

  • prejavovať a vyjadrovať lásku (slovom, dotykom, správaním)
  • prejavovať záujem, počúvať názory a potreby, rešpektovať ich (nie zhadzovať a bagatelizovať t.z. zľahčovať)
  • prejaviť záujem a mať informácie o tom, ako, s kým a kde tráviť dieťa svoj voľný čas
  • podporovať a chváliť
  • mať nastavené jasné pravidlá a hranice
  • naučiť ho, ako zvládať príjemné a nepríjemné pocity zdravým spôsobom
  • učiť ho hľadať riešenia problémov a vyrovnať sa so stresom
  • zo správania vyvodzovať logické dôsledky („dnes si prišiel o hodinu neskôr- zajtra prídeš o hodinu skôr“)
  • netabuizovať tému drog a závislostí
  • nepodceňovať (!) („fajčenie marihuany nie je nebezpečné, dnes to robia všetci“)
  • nezovšeobecňovať („nás sa to netýka, toto nemôže byť našim problémom“).

Čo môžete urobiť, ak spozorujete príznaky?

  • pomenujte problém (nezovšeobecňujte!)
  • získajte čo najviac informácií (obráťte sa na školského psychológa)
  • sledujte dieťa kvôli ohrozeniu zdravia
  • po odoznení príznakov riešte situáciu s dieťaťom
  • kontaktujte psychiatrickú ambulanciu

Na škole pôsobí školský podporný tím, ktorý vás, v prípade, ak by sa objavil akýkoľvek problém s látkovými alebo nelátkovými závislosťami, prevedie celým procesom a získate podporu vy, vaše dieťa, prípade rodina.

Použité zdroje v článku:

 

Autor: Mgr. Matúš A. Lavrík- školský psychológ

Pôvodný článok tu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zdieľanie:

Mohlo by Vás zaujímať