Nemaj stres zo stresu

Photo by Emma Simpson on unsplash.com

Všetci to poznáme. Ručičky na hodinách sa neúprosne posúvajú vpred a my máme pocit, že nič nestíhame. V škole veľa učenia, v práci veľa úloh a na všetko tak málo času.

Cítime sa pod tlakom, nevieme sa sústrediť, nestíhame sa ani poriadne najesť. V súčasnej uponáhľanej dobe tak často skloňovaný pojem. Stres. Viete čo to je? Je to zmes pocitov? Strach? Stav?

A viete, že stres nemusí byť len ten „zlý nepriateľ“, ale práve naopak, dokáže nás vyburcovať k výkonom, o akých by sme si nedovolili ani snívať? Ale kde je tá hranica medzi dobrým a zlým stresom? A azda najdôležitejšia otázka, nad ktorou sme už uvažovali asi všetci a určite nie raz: Ako sa upokojiť a nestresovať?

Stres by sme mohli jednoducho označiť ako stav, alebo reakciu organizmu na pôsobenie nejakého stresora. Stresovú reakciu vo všeobecnosti vyvoláva vonkajší alebo vnútorný podnet, na zvládnutie ktorého nám naše bežné kompenzačné mechanizmy nestačia (unilabs.sk, 2022).

Predstavte si, že ste introvert a váš kamarát vás presvedčí, aby ste ho prišli navštíviť. Ubezpečuje vás, že je sám doma, takže sa odhodláte a prídete k nemu. S previnilým úsmevom vám otvorí dvere a oznámi vám, že na poslednú chvíľu ho prišla navštíviť celá rodina a zopár priateľov, ktorých nepoznáte. Vojdete dnu. Cítite to? Zovrel sa vám žalúdok a roztriasli ruky? Aj takéto sociálne situácie môžu byť pre mnohých z nás podnetom na vyvolanie stresovej reakcie.

Zatiaľ čo krátkodobé pôsobenie stresu nám pomáha zvládnuť záťažové situácie, nadmerná a opakovaná stresová reakcia môže mať na ľudský organizmus nepriaznivý dopad a môže spôsobiť rôzne ochorenia, napríklad kardiovaskulárne, metabolické alebo neuropsychiatrické (unilabs.sk, 2022).

Zatiaľ sa nám stres podarilo vykresliť len ako negatívny stav, však? Poďme sa však presvedčiť, že to nie je celkom pravda.

Okrem spomínaného negatívneho stresu (distres), existuje aj stres, ktorý môžeme pociťovať ako príjemný, pozitívny, alebo aj aktivizujúci (eustres). Napríklad taká fyzická záťaž. Cvičenie ako také pôsobí pozitívne na kardiovaskulárny systém, na našu psychiku a metabolizmus, zvyšuje našu mentálnu aj fyzickú výkonnosť a pôsobenie takéhoto stresora často vnímame príjemne a pozitívne (unilabs.sk, 2022).

Ako na stres reagujeme? Naša reakcia na stresovú situáciu má tri fázy.

  1. Prvou z nich je poplach. Vráťme sa k nášmu predošlému príkladu stresovej situácie. Kamarát vám otvoril dvere a vy ste sa dozvedeli, že je tam mnoho ľudí, ktorých nepoznáte. Zľaknete sa. Spustí sa u vás poplachová fáza, ktorá je charakteristická celkovým znížením odolnosti a vnímavosti. Najradšej by ste sa otočili a utiekli.
  2. Rozhodnete sa však zostať a odhodlaní to vydržať, vojdete dnu. Toto zvyšovanie celkovej odolnosti organizmu je typické pre druhú fázu stresovej reakcie, a to obranu. Náš organizmus vtedy pracuje vo zvýšenej aktivite, aby bol schopný čeliť ohrozeniu, ktoré spôsobuje stresor. Po niekoľkých hodinách sa pomaly dvihnete a oznámite kamarátovi, že už teda pôjdete domov. Na vaše zdesenie vás začne pred všetkými prehovárať, aby ste zostali. Nechcete ho sklamať, a tak sa rozhodnete ešte chvíľu zostať, hoci sa už cítite unavený a vyčerpaný.
  3. Ak stres pokračuje, náš organizmus sa dostáva do tretej fázy stresovej reakcie, a tou je vyčerpanie. V tejto fáze prestávajú pracovať najmenej odolné orgány a začnú sa prejavovať rôzne ťažkosti. Ak táto posledná fáza trvá dlhodobo, výsledkom môže byť chronická únava, vyčerpanie, vyhorenie, v extrémnych prípadoch aj smrť.
 

Vyhorenie ako štádium úplného vyčerpania je čoraz častejším problémom najmä v pracovnom živote napríklad aj u pedagógov. Prvotné nadšenie mladého učiteľa postupne vystrieda stagnácia, kedy pre neho práca už nie je taká príťažlivá. Ak sa podmienky nemenia, stagnácia sa postupne zmení na frustráciu a začnú sa objavovať prvé emocionálne a fyzické ťažkosti. Frustrácia neskôr prerastie v apatiu, kedy už učiteľ robí len to najnutnejšie, nevzdeláva sa a nemá záujem o nové aktivity. Od frustrácie je už len na skok k poslednému štádiu, spomínanému vyhoreniu, kedy učiteľ stráca schopnosť pre výkon svojho povolania (Remiášová, 2010).

KONEČNE SA DOSTÁVAME K TEJ NAJDÔLEŽITEJŠEJ OTÁZKE: AKO NESTRESOVAŤ?

Existuje viacero postupov a možností ako sa so stresom vysporiadať.

Ak sa už stresu ako takému nemôžeme vyhnúť, určite všetci hľadáme recept na to, ako stresové situácie zvládnuť a eliminovať stres na minimum.

COPINGOVÉ STRATÉGIE

Jednou z možností, ktoré môžeme využiť, sú copingové stratégie. Ide o stratégie, pri ktorých nie je až tak dôležitý výsledok, ale samotné úsilie zdolať záťaž. Najčastejšie si  volíme tri základne stratégie copingu.

  • Keď sa objaví nejaký problém, môžeme skúsiť ZMENIŤ SVOJ POHĽAD, akým sa na problém pozeráme, zvolíme sa teda stratégiu zakladajúcu sa na zmene prístupu k problému.
  • Môžeme ODMIETAŤ JEHO EXISTENCIU, ZACHOVAŤ SI ODSTUP, PRÍPADNE ZMENIŤ CIEĽ, ktorý nám daný problém bráni dosiahnuť.
  • Alebo si môžeme, naopak, zvoliť STRATÉGIE ZAMERANÉ NA RIEŠENIE PROBLÉMU A ODSTRÁNENIE JEHO PRÍČINY. Môžeme si osvojiť nové zručnosti, ktoré nám pomôžu stresovú situáciu prekonať.
  • V neposlednom rade máme k dispozícii aj STRATÉGIE ZAMERANÉ NA EMÓCIE. Ide o odreagovanie sa, uvoľnenie potláčaných emócií, meditáciu, relaxačné techniky, autogénny tréning a podobne (Barnová, 2020).
 

Medzi takéto základné relaxačné techniky patrí aj prirodzený proces dýchania a moc opakovaného slova, teda afirmácií.

DIAFRAGMATICKÉ DÝCHANIE

V modernom svete pôsobí na človeka množstvo stresových faktorov, čo má za následok hromadenie svalového napätia v oblasti brucha a panvy. Diafragmatické dýchanie, teda hlboké brušné dýchanie, pomáha uvoľniť brucho a tak odstrániť mnohé psychické blokády. Ide o efektívnu metódu, ktorú sa budeme musieť správne naučiť, avšak po zopár tréningoch ju môžeme využiť kedykoľvek a kdekoľvek (lifestyle-sk.com).

AFIRMÁCIE

A čo sú to teda tie spomínané afirmácie? Ako ich môžeme využiť v boji proti stresu? Určite ste sa už v nejakej stresovej situácii prichytili pri tom, ako si v myšlienkach dookola opakujete vetu: „Zvládneš to!“. A možno ste ani netušili, že práve ste využili techniku afirmácií, teda výrokov, ktoré si opakovane hovoríme vo svojej mysli alebo ich hovoríme nahlas okoliu. Na základe sily myšlienok sa tieto výroky stanú našou realitou. Nenadarmo si navzájom pred ťažkými skúškami hovoríme: „Mysli pozitívne, keď si budeš hovoriť, že to nedokážeš, tak sa to naozaj stane.“ Pretože, áno. Všetko sa začína v tvojej hlave (positivelife.sk).

AUTOGÉNNY TRÉNING

No dobre, povieš si. Ale čo ak som tak v strese, že sa na dýchanie a opakovanie nejakých slov neviem sústrediť?

Určite vám pomôže autogénny tréning. Tento spôsob pôsobí nielen terapeuticky, ale aj preventívne a ide vlastne o systém práce s vlastnými vnútornými predstavami, pomocou ktorých dosiahneme uvoľnenie celého tela a mysle. Tréning prebieha postupne nacvičením niekoľkých fáz a ak sa stane našou pravidelnou rutinou, naučíme sa vedome ovládať svoje telesné procesy a samotné prežívanie stresových situácií (psychologicka-poradna.sk, 2010).

Každý človek prežíva stres inak. Každý máme svoje vlastné stresory, ktorým možno iní nerozumejú. Rovnako ani my niekedy nerozumieme, prečo je niekto v strese zo situácie, nad ktorou my možno len pokrčíme ramenami. Čo však máme spoločné? Všetci chceme nad stresom zvíťaziť. A ako na to?

Skúsme sa na problém pozrieť z iného uhla. Je to pre nás naozaj ťažký boj, alebo je to len v našej hlave?

Ak nám stres spôsobujú situácie, s ktorými sa stretávame pravidelne, skúsme sa vedome naučiť ako ich zvládnuť.

Nezabudnime sa zakaždým sami povzbudzovať pozitívnymi myšlienkami a opakovať si ich tak často ako to potrebujeme.

Naučme sa oddychovať a venujme zopár minút denne relaxácii v pohodlí domova.

Nájdime si vlastnú aktivitu, ktorá nám pomôže znížiť napätie a kompenzovať stres.

V prípade pretrvávajúceho stresu, kedy už pociťujete psychosomatické problémy, neváhajte navštíviť odborníka.

Môžeme si vybehnúť do prírody, prejsť sa, vyskákať alebo vyspievať to zo seba von. A nezabúdajme…dokážeme to, dokážeme to, dokážeme to….. J

 

Autorka: Táni

 

Zdroj:

 

 

UNILABS 2022. Oficiálna stránka portálu Unilabs: https://www.unilabs.sk/clanky-invitro/stres-od-prospesnych-ucinkov-po-vznik-chorob [online]. [cit. 2022-01-05]. 

REMIÁŠOVÁ. J., 2010. Niekoľko slov o strese [online]. [cit. 2022-01-05].  Dostupné z: http://web.saaic.sk/nrcg_new/doc/Zbornik/19_Kap-5.3.pdf

BARNOVÁ. S., 2020. Zvládanie záťažových situácií [online]. [cit. 2022-01-06].  Dostupné z: https://www.dti.sk/data/files/file-1591599180-5edde04cc3bb0.pdf

LIFESTYLE-SK 2022. Oficiálna stránka portálu Lifestyle-sk: https://lifestyle-sk.cosmetius.com/zdorove/dyhanie-zhivotom-polza-i-vred-tehnika-otzyvy.html [online]. [cit. 2022-01-06]. 

POSITIVELIFE 2018. Oficiálna stránka portálu Positivelife: https://www.positivelife.sk/co-su-to-afirmacie-a-preco-by-si-ich-mal-pouzivat/ [online]. [cit. 2022-01-06]. 

PSYCHOLOGICKA-PORADNA 2010. Oficiálna stránka portálu Psychologicka-poradna: http://www.psychologicka-poradna.sk/at.htm [online]. [cit. 2022-01-06]. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zdieľanie:

Mohlo by Vás zaujímať

Adaptácia dieťaťa na škôlku

Photo by  CDC on unsplash.com „Vošla som do škôlky, ktorú som si bola vopred pozrieť. Páčila sa mi škôlka a páčila sa mi pani učiteľka.

Psychosomatické prejavy detí predškolského veku

Photo by Chinh Le Duc on unsplash.com   Samotný pojem „Psychosomatika“ pochádza z gréckeho „psyché“=duša a „soma“-telo. Psychosomatika je vedná disciplína, ktorá skúma vplyv psychických funkcií na