Prečo majú mladí ľudia v tomto storočí tendencie sa sebapoškodzovať a páchať samovraždy?

Photo by Hailey Kean on unsplash.com

Od roku 2000 hovoríme o dospievajúcich ako o „generácii Z“, často sa stretávame aj s označením dospievajúcich ako „generácia snehových vločiek“.

Súčasná generácia sa odlišuje od generácie Y a X, ku ktorej patrí väčšina dnešných rodičov. Moderná doba a digitalizácia prinášajú mnoho výhod, ktoré dnešná generácia vie veľmi zručne využiť vo svoj prospech. V súčasnosti prevláda v spoločnosti akýsi obraz, ktorý deťom hovorí, že môžu dostať všetko hneď, bez čakania a akejkoľvek námahy.

Čo však ak sa dieťaťu do cesty za rýchlou odmenou dostane prekážka? Vedia sa dnešné deti vyrovnať aj s nárokmi, ktoré sú na ne kladené?

Obdobie adolescencie (udávaný vek od 14-16 rokov)¹ je obdobím sebapoznávania a podlieha sebahodnoteniu, ktoré je založené na vzťahu k iným ľuďom. Spája sa s hľadaním životnej filozofie a svojho vlastného štýlu. Vzťah často vytvárajú na sociálnych sieťach, ktoré sa akoby stali dogmou dnešnej generácie. Kto nemá alebo nepozná Tik- Tok (sociálna sieť založená na prezentácií krátkych videí), Instagram tak automaticky v očiach svojich rovesníkov klesá na nižšiu úroveň. Snaha priblížiť a vyrovnať sa svojim rovesníkom či v online alebo reálnom svete je len zlomkom toho, čo spôsobuje veľký informačný pretlak. Na jednej strane je generácia Z technologicky vyspelá, multitaskingová (schopná vykonávať viacero vecí naraz) avšak na strane druhej emocionálne otupelá. Diskrétnosť a absencia niektorých vedomostí je tiež súčasťou, lepšie povedané daňou za technologickú vyspelosť. Ako to však súvisí so sebapoškodzovaním, prípadnými samovraždami?

Podľa MUDr. Platznerovej je sebapoškodzovanie charakterizované ako autoagresívne správanie, ktoré na rozdiel od samovraždy nemá fatálne následky ². Autoagresívne správanie je správanie, ktoré je zamerané na seba samého. Toto správanie možno chápať ako nezrelú odpoveď na chronický stres, nezvládnuteľné pocity, či myšlienkové pochody. Sebapoškodzovanie je z laického hľadiska možné chápať ako samovražedný pokus, avšak na rozdiel od samovraždy nie je vo väčšine prípadov cieľom ani motívom správania spáchať samovraždu. Podľa Platznerovej patrí k sebapoškodzovaniu najčastejšie rezanie, pálenie kože, pichanie ihlou, poškodzovanie hojacich sa rán, ťahanie kože, vlasov a chlpov a pod. ² Sebapoškodzovanie najčastejšie začína vo veku od 12 do 15 rokov, výnimkou nie sú ani skoršie sebapoškodzujúce pokusy. Ide väčšinou o cyklicky sa objavujúce pokusy, ktoré sa objavia v určitých obdobiach, potom vymiznú a objavia sa opäť.

Súčasná hektická doba a predchádzajúce obdobie izolácie počas pandémie spôsobili pretlak emócií, prehĺbili pocity osamotenia a koniec koncov aj samotné technológie podporujú sociálnu izoláciu. V minulosti, ktorú zažila generácia Y a X, boli dospievajúci nútení viac komunikovať osobne (face to face alebo tvárou v tvár), nie prostredníctvom internetu.

Zoberme si len príklad získavania domácich úloh po dlhšej absencii v škole. V súčasnosti stačí, aby spolužiak odfotil druhému poznámky, prípadne mu poslal prepis z notebooku. V minulosti boli žiaci nútení ísť k svojmu spolužiakovi po domáce úlohy, ktoré si pracne prepisovali. Skúste však tento spôsob spomenúť dnešnému dospievajúcemu, ten sa len pousmeje a vytiahne mobil v ktorom vám ukáže zaslané poznámky bez toho, aby vyšiel z domu. Bez stresu, bez toho, aby čelil rôznym prekážkam.

To je len jeden príklad. Sociálne siete, ktoré sa stali významnou súčasťou našich životov sú často príkladom dokonalého života influencerov, ktorí sú nezdravým príkladom žitia vlastného života. Často je rozdiel medzi zdieľaným obsahom a reálnym obsahom. Šikovnosť sociálnych sieti je v tom, že vedia predostrieť presne to, čo chce konzument vidieť. Ak sa s daným obsahom stretne dospievajúci mladý človek, ktorý hľadá svoju vlastnú cestu môže to spôsobiť posun v jeho hodnotovom rebríčku a v tom, čo je a nie je vhodné.

Dôležitú rolu v tomto celom procese zohráva samotná rodina dospievajúceho. Adolescent sa v tomto veku mierne odkláňa od rodičov a prikláňa sa k vzorom, ktoré vidí medzi svojimi rovesníkmi. Pri prípadných ťažkostiach je práve rovesnícke prostredie tým, ktoré mu poskytne „správny“ vzor („správny“, pretože dospievajúci nevie do značnej miery sám vyhodnotiť, čo je a čo nie je nesprávne = často sa objavujú riskantné správanie) a pomôže pri pretlaku emócií. Rodičia sú však rovnako stále dôležitou súčasťou sveta dospievajúceho, ktorí vedia nastaviť hranice tak, aby nedochádzalo k ich porušovaniu.

Rovesnícka skupina, moderné technológie a sociálne siete sú len zlomok toho, čo nabáda deti k sebapoškodzujúcemu správaniu. Výzvy tzv. „challenge“ do istej miery tiež prispievajú v rôznej miere k sebapoškodzovaniu, ktoré v niektorých prípadoch končí samovraždou. Doba, ktorá poskytuje nesprávne vzory a niekedy nesprávne riešenie svojich vlastných pocitov vedie k hromadeniu potláčaných emócií. Nie vždy však je za týmto správaním len virtuálny svet. 

Aké sú teda dôvody, prečo si ľudia začnú ubližovať?

Dôvodov, ktoré môžu viesť k tomuto správaniu je viacero. Môže sa jednať o stresy zo straty práce, finančné problémy, úmrtie blízkeho alebo zdravotné problémy. V období adolescencie sa mládež potýka s mnohými často náročnými zmenami, ktoré ich môžu tak zaťažiť, že ich to bude viesť k sebapoškodzovaniu.

 

Škola

Škola je obrovskou súčasťou každodenného života detí a mládeže. Vytvára prostredie, kde sa môžu socializovať s rovesníkmi, naučiť rešpektovať pravidlá, byť zodpovední a dodržiavať termíny. Ale každý z týchto faktorov má i menej atraktívnu stránku.

 Vo veľkom kolektíve je väčšia pravdepodobnosť vytvorenia menších skupiniek a taktiež toho, že budú individuáli, ktorí do žiadnej z týchto skupiniek za padať nebudú. Šikana je často spomínaný fenomén, ktorý sa skutočne v určitom bode vyskytne asi v každom kolektíve a môže viesť k dlhodobým problémom. (Stop Bullying, 2021)

Všetci chceme byť chcení a obľúbení, no, čo robiť v prípade, ak nie sme či dokonca sme skôr pravý opak, neobľúbení a trpíme kvôli tomu? Je potrebné to riešiť čo najskôr.

 Ignorovanie problému nie je jeho riešením. Môže to spôsobiť skôr to, že sa daná situácia iba zhorší. Žiaden jedinec by sa nemal báť zveriť sa s niečím takýmto kamarátom, učiteľom, rodičom či práve školskému psychológovi.

 Ako dobre vieme, škola je inštitúcia, ktorej zámer je vzdelávať žiakov. Tieto vedomosti aj musí preverovať. Časté písomky, skúšania, prezentácie, referáty a projekty dokážu zaťažiť adolescenta, u ktorého sa môžu prejaviť stavy úzkosti.

 Hromadiaca sa zodpovednosť dokáže neraz potrápiť i dospelého človeka, nie ešte niekoho, kto sa potýka s toľkými zmenami v živote naraz a kto prvýkrát cíti, aké je to sa za niečo zaručiť.

 Často nie až tak dokonalé známky môžu u študenta spôsobiť pocity menejcennosti, znížiť sebavedomie alebo dokonca i vytvoriť problémy medzi ním a rodičmi, ktorí očakávajú iné výsledky, než ich dieťa dosahuje.

 Rodina

To, z akej ekonomickej, spoločenskej a rodinnej situácie každý pochádzame sa líši. Niekto môže žiť idylku a iní nedokážu mať konverzáciu so svojimi rodičmi bez hádky.

 Nehovoriac o problémoch, ktoré rozvracajú rodiny ako nevera, gambling, drogy alebo alkoholizmus, i bežné malé hádky v nás dokážu zanechať dlhodobé problémy, najmä ak to prichádza od človeka, ktorý by vás mal bezhranične milovať.

 Mnohokrát sa taktiež stáva, že rodičia na ich potomka nemajú čas alebo si ho jednoducho nechcú nájsť. Dieťa sa následne môže cítiť prehliadano, neviditeľno a nechcene. Zamkne sa do seba a stratí dôveru a dobrý vzťah s matkou, či otcom.

 Každá rodina si nesie nejaké bremeno, ktoré je náročné i pre dospelých jedincov, nie to ešte pre labilné deti a mládež.

 Kamaráti

Rovesníci a kamaráti majú obzvlášť v období dospievania veľký vplyv, ktorým môžu meniť správanie, postoje a názory jednotlivcov.

 Porovnávanie sa s rovesníkmi a potreba zapadnúť do určitej kvóty udanej danou partiou či kolektívom môže byť psychicky náročná.

 V tomto prípade je to o to horšie, pretože je nižšia šanca, že sa adolescent zverí nejakému svojmu kamarátovi. Iba 50% ľudí, ktorí si ubližujú sa s tým niekomu zveria a väčšinou to povedia zrovna nejakému priateľovi, nie odborníkovi. (The Recovery Village, 2021)

 Mentálne poruchy

Ako bolo spomínané už vyššie, priemerný vek, kedy sa ľudia začnú sebapoškodzovať je 12. (Nitkowski, D. Petermann, F., 2011).

 Toto je taktiež vek, v ktorom sa začnú vytvárať mnohé mentálne poruchy ako úzkosti, depresie či poruchy príjmu potravy. V tomto prípade, je ako vždy, opäť potrebná komunikácia minimálne s priateľmi, no najlepšie s odborníkom, ktorý by následne mohol včas podchytiť problém a jeho riešenie by bolo o to ľahšie.

Prevencia a liečba

Najlepšou prevenciou ako v každom prípade je otvorene komunikovať so svojimi blízkymi na témy duševného zdravia, toho ako sa cítia a čo ich zaťažuje.

 Pri väčšine psychologických porúch sa stretávame s 3 možnosťami liečby a to sú psychoterapia, lieky a hospitalizácia na psychiatrií.

 Najpoužívanejšou psychoterapiou je kognitívno-behaviorálna, ktorá sa zaoberá s emóciami, myšlienkami ale aj s chorobným správaním spájaným s diagnózou.

Lieky priamo na pomoc so sebapoškodzovaním neexistujú ale pomáhajú s vedľajšími príčinami, ktoré spôsobujú toto správanie ako napríklad depresia či úzkosť. (Mayo Clinic Staff, 2018)

 

Čo urobiť ak viem o niekom, kto si ubližuje?

 To, že o niečom nevieme ešte neznamená, že sa to nedeje.

 Práve preto je dôležité dávať pozor na svojich priateľov, rodinu a blízkych. Vedenie preventívnych konverzácií o sebaubližovaní, mentálnom zdraví a duševnej pohode je najlepším spôsobom k odstráneniu spoločenskej stigmy, ktorá sa na tieto témy viaže.

 Obyčajné spýtanie sa, ako sa niekto má alebo všímanie si zmien v správaní a maličkostí môže spôsobiť to, že jedincovi v týchto aktivitách zabránite alebo na ne minimálne upozorníte a ukážete mu, že o tom viete a ste tu pre neho.

 Aj keď sa nám častokrát takéto správanie môže zdať nelogické a nepochopiteľné, je potrebné ukázať súcit a snahu porozumieť danej situácií. I takáto maličkosť pre niekoho môže znamenať všetko.

Podstatnou zložkou, prečo dnešné deti riešia svoje pocity týmto spôsobom je všeobecne klesajúca schopnosť odolnosti voči vonkajším nárokom. Predsa len ak dieťa dosiahne rýchlo a bez námahy svoj cieľ, bez toho aby bolo frustrované prekážkami, jeho odolnosť sa znižuje a očakávanie dosiahnutia rýchleho cieľa je potom prítomná pri každej príležitosti. Dospievajúci, ktorý nemá vytvorené dostatočné zázemie na zvládanie emočného napätia volí radšej cestu fyzickej bolesti pred tou psychickou. Sebapoškodzovanie je síce autoagresívny akt ale je omnoho viac aktom svojpomoci, ktorý umožňuje získať opäť kontakt so svetom.

Vhodnou prevenciou je v tomto prípade všímavosť, čo sa deje s dospievajúcim, vhodné rodinné zázemie, ktoré v súčasnej dobe veľakrát absentuje z dôvodu nadmernej vyťaženosti rodičov, nebagatelizovanie pocitov dospievajúceho a jasné stanovenie hraníc a dôvery medzi rodičom a adolescentom.

 

Autor: Matúš Alexander Lavrík, školský psychológ

 

Zdroje literatúry:

¹ KONČEKOVÁ, Ľuba. Vývinová psychológia. Prešov, 2010.

² PLATZNEROVÁ, Andrea. Sebepoškozování. Galén, 2009.

Stop Bullying, 2021. Facts about bullying [online].  [cit. 2021-1-27] Dostupné z: https://www.stopbullying.gov/resources/facts

NITKOWSKI, D. PETERMANN, F., 2011. Non-suicidal self-injury and comorbid metnal disorders: a review. Fortschr Neural Psychiatr [online]. [cit. 2021-1-27] Dostupné z: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21104583/

Mayo Clinic, 2018. Self-injury/cutting [online]. [cit. 2021-1-27] Dostupné z: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/self-injury/diagnosis-treatment/drc-20350956

The Recovery Village, HULL, M., 2021. Self-Harm Statistics and Facts [online]. [cit. 2021-1-27] Dostupné z: https://www.therecoveryvillage.com/mental-health/self-harm/self-harm-statistics/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zdieľanie:

Mohlo by Vás zaujímať

Adaptácia dieťaťa na škôlku

Photo by  CDC on unsplash.com „Vošla som do škôlky, ktorú som si bola vopred pozrieť. Páčila sa mi škôlka a páčila sa mi pani učiteľka.

Psychosomatické prejavy detí predškolského veku

Photo by Chinh Le Duc on unsplash.com   Samotný pojem „Psychosomatika“ pochádza z gréckeho „psyché“=duša a „soma“-telo. Psychosomatika je vedná disciplína, ktorá skúma vplyv psychických funkcií na