Photo by Artem Kniaz on unsplash.com
Poľudštenie definície
„Integrácia“ je pre mnohých pojem tak abstraktný a odstrašujúci, že s ním radšej apriori nesúhlasia. Áno, je pravdou, že odborná definícia je komplikovaná. Viď: Integrácia je výchova a vzdelávanie žiakov so špeciálno-výchovno vzdelávacími potrebami (tzv. ŠVVP) v triedach škôl a školských zariadení určených pre žiakov bez týchto potrieb. Špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba je požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre žiaka, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí.
Jednoducho by sa dalo povedať, že je to situácia, ako keby malo vaše dieťa diétu. Vzdelávaciu diétu. Stále bude jesť raňajky, obed aj večeru. Budú však trošku inak vyzerať a vynechajú sa ingrediencie, ktoré mu škodia.
Čo je potrebné podniknúť?
Na prvom mieste je všímavosť a otvorenosť komunikácie s učiteľmi. Často to totiž bývajú slovenčinári, ktorí si ako prví všimnú nejaké nezrovnalosti v písaní alebo čítaní dieťaťa. Pokiaľ sa teda nebavíme o zdravotných ťažkostiach ako je zrakové, sluchové, mentálne alebo telesné postihnutie. Rovnako pri narušenej komunikačnej schopnosti alebo autizme to býva podchytené už v skorom detstve alebo predprimárnom vzdelávaní. V takomto prípade vám už, pravdepodobne, o integrácii porozprávali špeciálni pedagógovia alebo psychológovia, s ktorými ste boli v kontakte.
Vráťme sa však k situácii, že prvé príznaky ťažkostí sa objavia v školskom prostredí.
- Najčastejšie to vieme odpozorovať od polovice tretieho ročníka základnej školy. Skôr, je ešte stále možnosť, že dôjde k upevneniu čitateľských alebo pisateľských návykov. Učitelia v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom tak vedia pekne odhadnúť objavujúce sa riziko ťažkostí.
- Potom zvyčajne nasleduje návšteva psychológa v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Takéto centrum si môžete ako rodičia, vybrať sami, avšak každá škola spadá pod určité CPPPaP, kde je pridelená konkrétnemu psychológovi. A v takomto prípade je to ľahšia a praktickejšia cesta, keďže pravdepodobne tento kontaktný psychológ už školu a jej učiteľov trocha pozná. Po svojom vyšetrení vás nasmeruje k špeciálnemu pedagógovi v danom centre (psychológ a špeciálny pedagóg v škole bývajú veľmi nápomocní pri samotnej práci so žiakom v škole). Prípadne môžete počuť odporúčanie navštíviť aj ambulanciu neurológa, očného/ušného lekára alebo logopéda. Aby bolo možné vylúčiť i iné príčiny ťažkostí.
- Po tom, ako obdržíte správy z týchto vyšetrení a je dobré sa osobne porozprávať s triednym učiteľom i školským podporným tímom v škole (školský psychológ, školský špeciálny pedagóg, asistent apod.), ako budú pristupovať k žiakovi v škole. Tí následne predajú informácie ďalším učiteľom, ktorí vaše dieťa učia a pripravia mu podmienky.
- Samozrejme bude potrebné vypísať žiadosť o integráciu (ak to bude v správe od špeciálneho pedagóga odporúčané). Následne v škole vypracujú pre vaše dieťa individuálny výchovno-vzdelávací plán, kde budú všetky potrebné odporúčania na základe správ z CPPPaP.
A sme v školskom procese
Odporúčania v správach zo základnej školy zvyčajne platia po dobu štúdia na danej škole, prípadne ešte počas prvého ročníka na strednej škole. Kontrolné vyšetrenia zvyknú odporúčať v CPPPaP, zvyčajne po prechode na druhý stupeň ZŠ a pred prijímačkami na strednú školu.
Ešte stále sa stretávame s tým, že sa objavuje strach z „onálepkovania“. Preto mnohí rodičia majú obavy požiadať o integráciu. Neurobiť to, je skôr rizikom pre daného žiaka, ktorý tak môže byť konfrontovaný s náročnejším učivom a zažívaním neúspechu. Nie jeho/jej vinou. Rovnako aj učitelia potrebujú vedieť ako nechtiac neublížiť alebo neukrivdiť žiakom či ako najlepšie reagovať, v prípade, že dané dieťa potrebuje pomoc. Vezmime si jeden príklad za všetky. Do triedy sa dostane žiak s Aspergerovým syndrómom, ktorý ťažko znáša zmeny. Zmeny sa v škole dejú často – odpadne hodina/zmení sa čas stretnutia na účelovom cvičení a pod. V prípade, že učiteľ o takomto žiakovi vie, môže za ním zájsť, oznámiť mu danú informáciu a prípadne dodať ďalšie inštrukcie a pod. A predísť tak výbuchu zlosti alebo nespokojnosti.
Pravdou je, že individuálny prístup, ktorý ide ruka v ruke s inklúziou by sa zišiel každému. Nedá sa to však v plných triedach úplne zabezpečiť. Integrácia je ale cestou, ktorá v tom môže byť aspoň trocha nápomocná. Podľa mojej skúsenosti sú deti aj mladí ľudia tolerantnejší a akceptujúcejší ako boli kedysi. A preto so štipkou citlivého a ľudského vysvetlenia sa dá v triede pracovať úplne prirodzene aj so žiakmi so špeciálno-výchovno vzdelávacími potrebami.
Autorka: Dominika Kačmárová, školská psychologička
