Photo by KOBU Agency on unsplash.com
Strachuješ sa pri výbere školy, budúceho povolania, cesty, ktorou by si sa chcel/a vydať alebo máš pochybnosť o sebe, že nie si na nejaké povolanie dosť dobrý/á? Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že poradiť sa so školským psychológom, kariérnym či výchovným poradcom nie je na škodu, ale len na úžitok a pre tvoj rast.
Najskôr by som mala povedať niečo o sebe, aby som sa dostala k pointe, prečo píšem tento text.
Vždy som bola tichšia osoba, typický introvert dalo by sa povedať. Počas strednej školy (vlastne osemročného gymnázia) som premýšľala, kam ísť ďalej.
Možno to poznáš, reči ako „z gympla nemáš nič, musíš ísť na výšku“, ťa tlačia zamyslieť sa, čo naozaj chceš, kam budeš pokračovať, čo budeš robiť.
Niektorí v tom majú jasno hneď, iní, ako ja, ani nie.
Samozrejme, nemusíš sa rozhodnúť pre vysokú školu, možností je vždy veľa. Ja som tak nejako podvedome alebo aj vedome chcela ísť v štúdiu ďalej.
Otázka bola, čo si vybrať. Zamýšľala som sa nad všelijakými obormi – sociálna práca, psychológia, žurnalistika… možností bolo naozaj mnoho.
V mojom výbere nehral rolu plat, nad tým som sa asi nikdy nezamýšľala, možno chyba a možno vďaka tomu som nevyvíjala na seba ešte väčší tlak, aký som mala, aby som sa správne rozhodla.
Nakoniec spomedzi môjho výberu odborov, ktoré by ma zaujímali, najviac vyhrávala žurnalistika.
No dobre, ale každému hneď pri tomto povolaní napadne akčná, priebojná slečna s mikrofónom pred kamerou. A ja som takou nikdy nebola.
Sama zmätená, no s túžbou vo vnútri mojej osoby som sa rozhodla, že si za tým pôjdem (som dosť tvrdohlavá), ale potrebovala som istotu, že predsa nerobím úplne zásadnú chybu svojho života.
V škole sme mali predmet Psychológia a vyučovala ho naša školská psychologička. Nabrala som odvahu a zašla za ňou do jej kancelárie. Popravde nepamätám si detaily ani to, čo mi presne povedala.
No viem, že sme sa spolu pozreli na výsledky IQ testov, ktoré sme v škole robili a nevidela problém v mojom rozhodnutí.
Pamätám si to, ako pozitívnu spomienku, viem, že ma nasmerovala, uistila.
To bolo to, čo som v danom čase potrebovala. Potrebovala som slová uistenia a povzbudenie vo svojom rozhodnutí. A to mi presne umožnila.
Možno ani nevieš, s akými otázkami by si mal/a alebo chcel/a ísť za takouto osobou, neboj sa ju však vyhľadať a možno spoločne nájdete odpovede aj na tvoje nevypovedané otázky.
Na to je na škole, aby ti pomohla správne sa nasmerovať, prípadne zorientovať vo výbere, a potom je to už o tebe, kam naozaj vykročíš.
Z mojej skúsenosti, som vďačná, že som sa vtedy išla poradiť a rovnako zatiaľ neľutujem ani výber svojho študijného odboru a ani ďalšie rozhodnutia s ním spojené.
Text: Mária Pytlová
