Photo by Antenna on unsplash.com
Viedli ste už s niekým konverzáciu a pomysleli ste si na to, že rozpráva ako šakal? Ak od niekoho nedostaneme to, čo chceme, máme tendenciu ho kritizovať, odsudzovať a stigmatizovať. Táto naučená a hlboko zakorenená komunikačná schéma však spôsobuje, že náš partner sa bude brániť a dôjdeme ku hádke.
MODEL NENÁSILNEJ KOMUNIKÁCIE, KTORÚ VYTVORIL ROSENBERG, NÁS VEDIE K EFEKTÍVNEJ KOMUNIKÁCII.
Ľudia si niekedy užívajú bolesť iných. Uvedomenie si, že ľudia sa môžu tešiť z bolesti a poníženia druhých, je desivé. Ale na druhej strane existujú aj dobrí ľudia, ktorí radi pomáhajú ostatným, a im práve táto pomoc poskytnutá druhým robí úsmev na tvári.
Ľudia, ktorí sa tešia z utrpenia svojich blízkych, sa vyjadrujú obviňovaniami a odmietaním. Tento spôsob komunikácie sa nazýva aj ako „mimozemská komunikácia“ alebo „šakalí jazyk“.
Rosenberg (2015) pomocou Gándhího prístupu k nenásiliu vysvetľuje, že nenásilná komunikácia je kombináciou myslenia a jazyka, ako aj prostriedkom využitia sily, ktorý slúži konkrétnemu zámeru. Primárnym účelom nenásilnej komunikácie je spojiť sa s inými ľuďmi spôsobom, ktorý umožňuje súcitné darovanie.
ČO MAJÚ S TÝM SPOLOČNÉ ŽIRAFY A ŠAKALI?
Pre lepšie pochopenie nenásilnej komunikácie, Rosenberg (2003) tento model predstavil pomocou bábok žirafy a šakala, kde šakal predstavoval našu typickú neformálnu komunikáciu a žirafa nenásilnú komunikáciu.
Prečo práve žirafa? Lebo žirafa má najväčšie srdce zo všetkých suchozemských zvierat. Žirafa je jemná ale silná, taktiež môže byť dobrým symbolom jazyka, ktorý môže vyjadriť uznanie našich vlastných hodnôt.
KEDY MÁM POUŽIŤ ŽIRAFIU REČ A AKO?
Rosenberg (2005) hovorí, že nenásilná komunikácia nám pomáha spojiť sa s našimi blízkymi a inými ľuďmi, a taktiež spojiť sa so sebou samým. Tento proces umožňuje prekvitať nášmu prirodzenému súcitu.
Nenásilná komunikácia nás vedie k tomu, aby sme preformulovali spôsob, akým sa vyjadrujeme a počúvame druhých, zameraním nášho vedomia na štyri oblasti: čo pozorujeme, cítime a potrebujeme a čo požadujeme, aby sme obohatili svoj život. Táto forma komunikácie podporuje hlboké počúvanie, rešpekt a empatiu a podnecuje vzájomnú túžbu dávať zo srdca. Niektorí ľudia používajú nenásilnú komunikáciu, aby reagovali súcitne sami k sebe, niektorí na prehĺbenie svojich osobných vzťahov a iní na budovanie efektívnych vzťahov.
Model nenásilnej komunikácie – žirafia komunikácia:
- Vyjadrime svoje pocity, čo sa odohráva v našom vnútri, bez toho, aby sme druhého kritizovali;
- Naše požiadavky interpretujeme spôsobom, ktorý sa v očiach ostatných nezdá byť očakávaním;
- Pomocou empatie prijímame to, čo sa odohráva v druhej osobe – čo pozorujú, cítia a potrebujú
- S empatiou prijímame to, čo od nás požadujú ostatní, bez toho, aby sme to považovali za očakávania.
Odkiaľ spoznáme ktorou rečou sa ku nám zhovárajú? Podľa formulácie, pozrime si príklad.
ŠAKALIE UŠI A JAZYK VS. ŽIRAFIE UŠI A JAZYK
Šakal: Dajte mi pokoj! Nechcem s vami spolupracovať! Zase som ja na vine!
Žirafa: Táto situácia vo mne vyvolala hnev, cítil som sa byť vinný. Mohli by sme prejsť spoločne túto situáciu, aby sme sa vyhli nedorozumeniam?
Kľúčovým bodom našej úspešnej komunikácie je porozumenie. Musíme s rešpektom prijať a hlavne porozumieť city, myšlienky, názory toho druhého. Bez tohto sa nedostaneme do cieľa. Jazyk žirafy nám pomôže vidieť krásu vo všetkých ľuďoch bez ohľadu na to, ako s nami komunikujú. Tento jazyk nám umožňuje jasne ukázať a vyjadriť druhému, čo je v nás. Naučme sa, ako jemne potiahnuť šakala za ucho, aby aj oni videli krásu v nás a hlavne aby nás s rešpektom vypočuli.
Autorka: Simonka
Bibliografické odkazy
Rosenberg. M. B. (2003). Nonviolent communication: A language of life. 1st ed. Encinitas: Puddle Dancer Press.
Rosenberg, M. B. (2015). Nonviolent communication: A language of life. 2nd ed. Encinitas: Puddle Dancer Press.
Rosenburg, M .B. (2005). Speak Peace in a world of conflict. What you say next will change your world. Encinitas: Puddle Dancer Press
