Efektívne stratégie učenia II.časť

Photo by josephredfield from pixabay.com

Správne plánovanie učenia

Úspešné štúdium by malo zahrňovať plánovanie, ktoré hrá pri efektívnych učebných stratégiách podstatnú úlohu.

Výskumy preukázali, že študenti s lepšími známkami majú krátkodobé, ale aj dlhodobé spôsoby rozvrhnutia si času, tzv. time-managementu. V súvislosti s tým by sme sa mali naučiť, ako prekonávať prokastináciu, ako prioritizovať naše činnosti, pravidelne preverovať učebný materiál a plánovať si aj povinnosti mimo nášho štúdia (Brown, 2017).

Je dobré sa zamyslieť a naplánovať si naše študovanie s ohľadom na čas, kedy sa najviac vieme sústrediť. Naša energia a pozornosť je počas dňa rôzne rozložená. Najčastejšie sme najviac pozorní a aktívní doobeda. Nemusí byť na škodu si štúdium a dôležité úlohy organizovať na obdobie po hodine až dvoch od prebudenia. Nemali by sme tiež zabúdať na plánovanie iných prác a povinností, cvičenia a podobne. Tieto rôzne aktivity môžu slúžiť aj ako prestávky počas procesu študovania.

Vylepšiť naše fungovanie môžeme naplánovaním si rozvrhu najprv na mesiac dopredu. Zmapovať si podstatné skúšania a zadania na celý semester nám pomôže mať väčší nadhľad nad plnením zadaných úloh.

Obľúbené sú čoraz viac elektronické, ale aj papierové kalendáre.

Ďalej môžeme pokročiť ku krátkodobému plánovaniu zmapovaním typického týždenného rozvrhu a jeho denných úloh hodinu po hodine, vrátane takých aktivít ako je oddych, jedenie, upratovanie, športovanie, sociálne udalosti a rovnako aj zaradením flexibilného času pre neočakávané zadania či udalosti. Každý týždeň ho môžem aktualizovať. Zaradením týždenného plánovania do našej rutiny potom rýchlo zaradíme aj tvorenie denných úloh, ktoré potrebujeme splniť (Brown, 2017).

Rozdelením si obsiahlych úloh a určením si termínov prispejeme k ich úspešnému splneniu a tomu, že sa nám bude dariť. Ak si teda udržíme plán a nenecháme si učenie na poslednú chvíľu, môžeme využiť efektívne stratégie štúdia, ktoré v článku uvádzame.

Efekt rozostupov

Študovať intenzívne deň, dva pred písomkou alebo si rozdeliť štúdium na viacero dní a úsekov? Pravdepodobne už tušíte, že rozloženie si práce a štúdia je výhodnejšie.

Mnohé štúdie preukázali, že ak si určitý čas rozdelíme na časti, kedy sa budeme venovať učeniu, je to pre uchovanie informácií lepšie ako študovať masovo, naraz, nerozložene.

Ide o tzv. EFEKT ROZOSTUPOV.

Zvyšuje sa tým kódovanie a rôznorodosť kontextu, čo zlepšuje pamäťový výkon.

Výskum Li a Yanga (2020) potvrdil, že hippokampus je vtedy viac aktivovaný. Tento systém spôsobuje aj pomalšie zabúdaniu.

Stratégia rozloženého štúdia je viac efektívna, ak obsahuje opakovanie, spätné pozretie sa na tému, čím je učenie posilňované. Je pravda, že táto stratégia je namáhavejšia a zložitejšia, ale prináša hlbšie pochopenie a dlhodobejšie zapamätanie. Pokus vybaviť si študované by mal byť odložený do doby, keď si už vyžaduje námahu, keď informácia už nie je prístupná v krátkodobej pamäti.

Proces vybavovania pomáha informáciu upevniť do dlhodobej pamäte. Naopak, vybavenie si bez úsilia z krátkodobej pracovnej pamäte neprispieva k dlhodobému uchovávaniu (Brown, 2017).

Namiesto intenzívneho študovania 10 hodín za sebou si radšej rozplánujme čas na 20 sedení po 30 minút počas niekoľkých týždňov. Vyhraďme si obdobie dňa, ktoré budeme pravidelne venovať študovaniu a postupne si tak vytvoríme rutinu.

Obmieňanie

Je vhodné obmieňať témy učebných materiálov, alebo variovať metódy študovania. Z dlhodobého hľadiska ide o udržateľnejšie učenie a lepšiu prípravu k použitiu v rôznych situáciách (Brown, 2017).

Nemusíme si tak počas skúškového obdobia vyhradzovať dni na štúdium len jedného predmetu, ale počas celého skúškového môžeme témy striedať.

Testovací efekt“ alebo „učenie na základe vybavovania“

Testovacím efektom označujeme spôsob učenia, ktoré nastáva pri vybavovaní si informácie z pamäti. Ide o aktívny proces, ktorý zvyšuje dlhodobé udržanie informácie.

Praktizovanie vybavovania nie je jedna ucelená aktivita, ale môže nadobúdať mnoho podôb. Zaradenie praktiky vybavovania sme odporúčali už pri samotnom čítaní textu. Rozličné typy stratégií vybavovania majú rôzny efekt na dlhodobé udržanie informácií (písomky v škole, nami vytvorené otázky, kvízy a pod.).

Kognitívne posilnenie nastáva vtedy, keď sa pokúšame spomenúť si, analyzovať a prispôsobiť študované formulovaním odpovedí na relevantné otázky.

Vo výskume Bae et al. (2019) skúmali dlhodobé uchovávanie študovaného materiálu cez štyri typy stratégií učenia na základe vybavovania – voľné spomínanie, praktizovanie kvízov, tvorba testu a kľúčové slová. Podľa poradia bolo najefektívnejšie voľné spomínanie, potom praktizovanie kvízu, menej efektívna bolo tvorba testu a nakoniec stratégia kľúčových slov. Tá je založená na základe mnemotechnických pomôcok, kedy je ťažko zapamätateľná informácia transformovaná do nápovedí vo forme podnetu alebo pripomenutia, ktoré sa ľahšie zapamätajú.

Účastníci mali napísať zoznam piatich kľúčových slov, ktoré zachytávali hlavné myšlienky a koncepty textu. Kľúčové slová tak mali slúžiť ako nápovede na pripomenutie pri neskoršom vybavovaní informácie (Bae et al., 2019).

 

Autorka: Jani

 

Zdroje

Atkinson, R. L. (2007). Psychologie (2nd ed.). Portál.

Bae, C. L., Therriault, D. J., & Redifer, J. L. (2019). Investigating the testing effect: Retrieval as a characteristic of effective study strategies. Learning and Instruction 60, 206-214. https://doi.org/10.1016/j.learninstruc.2017.12.008

Brown, D. (2017). An evidence-based analysis of learning practices: the need for pharmacy students to employ more effective study strategies. Currents in Pharmacy Teaching and Learning, 9(2), 163-170. https://doi.org/10.1016/j.cptl.2016.11.003

Li, C., & Yang, J. (2020). Role of the hippocampus in the spacing effect during memory retrieval. Hippocampus, 30(7), 703-714. https://doi.org/10.1002/hipo.23193

Miyatsu, T., Nguyen, K., & McDaniel, M. A. (2018). Five Popular Study Strategies: Their Pitfalls and Optimal Implementations. Association for Psychological Science 13(3), 390-407. https://doi.org/10.1177/1745691617710510

Rovers, S. F. E., Stalmeijer, R. E., van Merriënboer, J. J. G, Savelberg, H. H. C. M., & de Bruin A. B. H. (2018). How and Why Do Students Use Learning Strategies? A Mixed Methods Study on Learning Strategies and Desirable Difficulties With Effective Strategy Users. Frontiers in Psychology 9(2501). https://doi.org/10.3389/fpsyg.2018.02501

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zdieľanie:

Mohlo by Vás zaujímať

BLOG: Sebaláska

Photo by Content Pixie on unsplash.com Milovať samých seba je to najkrajšie, čo v živote môžete urobiť. Milovať samých seba znamená uznať samého seba za

BLOG: Ako budovať prvý vzťah?

Photo by  Scott Broome on unsplash.com Aj vy máte pocit, že s príchodom jari  máme akosi všetci viac energie? Vonku všetko kvitne a po dlhej zime tu