OBCHODOVANIE S ĽUĎMI – AKÉ SÚ RIZIKÁ?

Photo by  Tim Tebow Foundation on unsplash.com

Leto je tu a mnohí mladí ľudia začínajú uvažovať nad rôznymi možnosťami, ako si počas leta niečo zarobiť, prípadne zažiť nejaké dobrodružstvo.

Čoraz častejšie láka mladých ľudí vycestovať do zahraničia s cieľom zarobiť si na brigádach a popri tom spoznávať nových ľudí, cestovať a baviť sa.

Možností je dnes neúrekom. A komu nestačí cestovať do zahraničia len v lete, môže využiť bohatú ponuku štúdia v zahraničí prostredníctvom programu Erazmus a vycestovať už počas štúdia za novými zážitkami.

Dvere majú otvorené všetci…aj rôzni podvodníci.

Mladí ľudia sú pre nich často ľahkou korisťou, pretože v snahe spoznať niečo nové ide často ostražitosť bokom. Inzeráty s ponukami práce pre študentov v zahraničí sľubujú perfektné zárobky, atraktívnu prácu, prostredie plné mladých ľudí.

Čo sa môže skrývať za zdanlivo dokonalou brigádou? Aké nebezpečenstvo reálne hrozí a ako sa mu vyvarovať? A čo hovoria štatistiky?

Podľa Ministerstva vnútra Slovenskej Republiky bol aj v minulom roku (2021) najčastejším účelom obchodovania s ľuďmi práve sexuálne a pracovné vykorisťovanie.

Sexuálne vykorisťovanie sa už tradične týka najmä žien a dievčat, kým pracovne vykorisťovaní sú najčastejšie dospelí muži. Po prvý krát bol u nás v roku 2021 odhalený aj ďalší účel – obchodovanie s ľuďmi za účelom odberu orgánov a za účelom nezákonnej adopcie dieťaťa (minv.sk, 2022).

A ČO TO VLASTNE OBCHOD S ĽUĎMI JE? AKO BY SME HO MOHLI DEFINOVAŤ?

Podľa čl. 3 písm. a) Palermského protokolu je obchodovanie s ľuďmi verbovanie, preprava, transfer a získavanie ľudí pod hrozbou násilia, únosmi, podvodom či zneužívaním pozície, v rámci ktorej nemá táto osoba inú možnosť, iba prijať uvedenú hrozbu. Profil obetí obchodovania je rôzny, avšak čoraz častejšie sú obete mladšie, častokrát aj deti (Kubovičová, 2009)

Obchod s ľuďmi patrí medzi tretí najvýnosnejší nelegálny obchod na svete. Páchatelia sú čoraz lepšie organizovaní a na nalákanie svojich obetí používajú čoraz zákernejšie a dokonalejšie spôsoby.

Avšak sexuálne a pracovné vykorisťovanie nie sú ani zďaleka jediné dôvody obchodu s ľuďmi. Medzi ďalšie dôvody patrí napríklad nútená práca v domácnosti, žobranie, nútené sobáše či nelegálny pouličný predaj. Mnohokrát žijú obete v nehumánnych podmienkach, sú väznené, vydierané, či týrané, pracujú zadarmo.. Takéto spôsoby zneužívania dnes označujeme aj ako „novodobé otroctvo“ (Erlichová, 2022).

Keď už sme spomenuli tento pojem, určite odporúčam vypočuť si epizódu podcastu Profil zločinu – Novodobí otroci, kde o tejto téme a prípadoch, ktoré sa stali na Slovensku, hovorí Jozaf Halcin, riaditeľ Odboru prevencie kriminality Ministerstva vnútra (Podcast nájdete napríklad na Spotify).

Obete obchodu s ľuďmi majú často dlhodobé psychické následky a traumy, najmä posttraumatickú stresovú poruchu, syndróm akútneho stresu, depresie až samovražedné sklony (Kubovičová, 2009).

AKO ODHALIŤ PODVODNÍKOV A NA ČO SI DAŤ POZOR?

  1. Pred odchodom do zahraničia si dobre preverte agentúru alebo človeka, ktorý danú prácu ponúka.
  2. Informujte sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože každá agentúra musí mať na svoju činnosť povolenie. Informujte sa tam o činnosti agentúry, prípadne si vyžiadajte referencie.
  3. Nezabudnite si overiť adresu budúceho zamestnávateľa, či vôbec existuje. Seriózny inzerát by mal obsahovať aj telefonický kontakt na zamestnávateľa.
  4. Dajte si záležať na poriadnom prečítaní pracovnej zmluvy a podpisujte ju len ak je v jazyku, ktorému dobre rozumiete. Uistite sa, že zmluva obsahuje adresu zamestnávateľa, adresu vášho pracoviska, náplň práce a výšku odmeny, ubytovanie, podmienky a trvanie pracovného pomeru.
  5. V žiadnom prípade neprijímajte nelegálnu prácu a cestujte, až keď máte podpísanú pracovnú zmluvu a máte pracovné povolenie či víza.
  6. Urobte si kópiu pasu a občianskeho preukazu a odložte ho na miesto, o ktorom budete vedieť len vy.
  7. Zistite si adresu a telefónny kontakt na slovenské veľvyslanectvo v krajine, kam cestujete a naučte sa ho naspamäť.
  8. Informujte rodinu či priateľov o svojom odchode a ohláste sa im hneď ako do krajiny dorazíte.
  9. Nechajte niekomu doma adresu a číslo vášho plánovaného pobytu, čo najviac informácií o zamestnávateľovi, agentúre, kópiu pasu a občianskeho preukazu a kontakty na ľudí, ktorí cestujú s vami.
  10. Dohodnite sa s rodinou, ako často sa budete kontaktovať.
  11. Zabezpečte si cestovné poistenie aj pre prípad úrazu alebo choroby.
  12. Vezmite si so sebou nevyhnutnú finančnú rezervu pre prípadný návrat domov, cestovné poistenie a predplatenú telefónnu kartu.

(Erlichová, 2022).

Zopár slov na záver…

Majte neustále na pamäti, že ak sa ocitnete v núdzi, za každých okolností kontaktujte políciu. Verte svojmu inštinktu – ak sa vám niečo na celej situácii nezdá, máte akékoľvek pochybnosti, radšej od ponuky odstúpte. Nikdy nedávajte nikomu svoj pas alebo občiansky preukaz a ich stratu hláste okamžite polícii. Ak sa pracovné podmienky líšia od tých, aké boli v zmluve, informujte svojich blízkych a obráťte sa na agentúru alebo človeka, ktorý vám prácu sprostredkoval (Erlichová, 2022).

KDE HĽADAŤ INFORMÁCIE?

Do povedomia vám chceme dať aj kampaň Odboru prevencie kriminality, ktorú pripravili spolu s Občianskym združením Brániť sa oplatí Slovensko. Táto kampaň je zameraná predovšetkým na stredoškolákov. Svoju skúsenosť im prerozpráva napríklad aj slovenský youtuber Matúš. Odkaz na kampaň: https://www.youtube.com/watch?v=GthfzXku0DE

Safe Travel & Work abroad mobilná aplikácia je zaujímavá najmä pre mladých ľudí, ktorých formou interaktívnej hry upozorňuje na riziká obchodu s ľuďmi. Aplikácia vás naučí odhaliť znaky obchodovania s ľuďmi, tipy na bezpečné cestovanie do zahraničia, praktické informácie o sprostedkovaní práce, či důležité kontakty v prípade núdze (iom.sk., 2022).

Ak máte akékoľvek pochybnosti, prípadne zlú skúsenosť, neváhajte kontaktovať Národnú linku pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi: 0800 800 818.

 

Autorka: Táni

 

 

 

Zdroje:

MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY (2022). Oficiálna stránka portálu minv.sk.: https://www.minv.sk/?obchodovanie-s-ludmi-a-slovenska-republika [online]. [cit. 2022.05.25]

ERLICHOVÁ, I., 2022. Obchodovanie s ľuďmi. Dostupné z: http://soslc.sk/wp-content/uploads/2015/07/Obchodovaniesumi4.pdf [online]. [cit. 2022.05.25]

KUBOVIČOVÁ, K., 2009. Základné informácie o problematike obchodovania s ľuďmi. Bratislava: Úrad IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu v Bratislave

MEDZINÁRODNÁ ORGANIZÁCIA PRE MIGRÁCIU (2022). Oficiálna stránka portálu: https://www.iom.sk/sk/aktivity/boj-proti-obchodovaniu-s-ludmi/vzdelavacie-materialy-o-obchodovani-s-ludmi.html

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zdieľanie:

Mohlo by Vás zaujímať