Psychosomatické prejavy detí predškolského veku

Photo by Chinh Le Duc on unsplash.com

 

Samotný pojem „Psychosomatika“ pochádza z gréckeho „psyché“=duša a „soma“-telo. Psychosomatika je vedná disciplína, ktorá skúma vplyv psychických funkcií na naše telo.

Rôzne zdravotné problémy bývajú primárne determinované psychosociálnymi faktormi. Dokonca aj pri dospelých pacientoch sťažujúcich sa na zdravotné problémy sa zistilo, že iba pre 15-20 % problémov môžeme zistiť primárne organické príčiny. Na základe hlbších rozhovorov však môžeme zistiť, že primárnymi problémami bývajú osobné problémy a zlé vzťahy. Výskumy potvrdzujú, že pri psychosomatických pacientoch je na začiatku ich problémov vzťahová patológia v ranom detstve, a pri aktuálnych konfliktoch sa aktivujú tie časti negatívnej skúsenosti vo vzťahu, ktoré sú úzko prepojené s telesnými skúsenosťami v predverbálnom období1.

Psychosomatika malých detí poukazuje na zdravotné problémy detí, ktorých primárnou príčinou je psychika. V detskom veku vznikajú psychosomatické poruchy častejšie ako v dospelosti, nakoľko malé dieťa nedokáže aktívne ovplyvniť situáciu, ktorá mu spôsobuje stres, úzkosť či iné nepríjemné pocity. Dieťa svoje prežívanie v tomto veku ešte nedokáže  adekvátne vyjadriť slovami, a  preto sa u detí dlhodobo a opakovane potláčané emócie premietajú aj do telesnej roviny. Ochorenie často predstavuje útek od neriešiteľného problému, alebo záťaže.

Príčiny môžu byť viaceré, najčastejšie sa jedná o vzťahy v rodine, vrodené vlastnosti, výchovu, rodinné prostredie, celkovú odolnosť organizmu dieťaťa, vážnejšie ochorenia v rodine alebo úmrtie2.

Negatívne emócie rodičov sa automaticky prenášajú na deti, ktoré ich taktiež pociťujú.

Medzi najčastejšie psychosomatické prejavy detí predškolského veku patrí:

  • Čkanie dieťaťa – s čkaním sa najčastejšie stretávame pri deťoch, ktoré bývajú vystavené striedaniu veľkých prejavov lásky a následne prísnosti rodičov, intenzívnejšie prejavy čkania sa vyskytujú pri pociťovaní neistoty;
  • Srdcová neuróza u dieťaťa – prejavuje sa najmä zvýšeným búšením srdca, slabosťou, potením v dôsledku odlúčenia od matky, ktoré dieťa vníma ako ohrozenie;
  • Psychogénny kašeľ – deti trpiace chronickým kašľom bývajú patologicky závislé na matke, s tendenciou potláčať vlastný hnev;
  • Zápcha– zápcha zvykne potrápiť úzkostné deti, ktoré majú redukované interpersonálne vzťahy
  • Kožné ochorenia detí – tieto problémy sa vyskytujú pri deťoch s extrémnymi vzťahmi v rodine, keď majú s rodičmi príliš chladný, alebo nadmerne ochranársky vzťah
  • Bolesti hlavy u detí– bolesť hlavy sa vyskytuje pri deťoch, ktoré túžia po uznaní a nevedia oddychovať
  • Enuréza– nočné pomočovanie je problém, ktorým trpia najmä deti predškolského veku, vyskytuje sa prevažne u detí vo veku cca 3 roky, menej často problém pretrváva aj v mladšom školskom veku. Medzi príčiny patria okrem somatických problémov a genetiky aj psychologické faktory. Dôležitý je prístup, aký rodičia zvoli na pomoc deťom s daným problémom, pretože deti ho samé vyriešiť nevedia. Tieto deti potrebujú dostatočnú psychickú podporu zo strany rodičov4.
  • Tiky sa vyskytujú prvýkrát medzi 4.-6. rokom života, presná etymológia nie je známa, avšak najčastejšie ňou býva genetická predispozícia a vplyv prostredia3.
 

Ako dieťaťu pomôcť?

V prvom rade sa treba sústrediť na dieťa a vzťahy v rodine,  somatický symptóm býva syndrómom, že sa niečo deje. Liečba je dlhodobý proces, vyžaduje spoluprácu viacerých odborníkov  aj celej rodiny2.

Najdôležitejšiu podporu duševného zdravia predstavuje pre dieťa predškolského veku rodič/rodičia, resp. iná osoba, ktorá ho vychováva, stará sa o neho, o jeho telesnú a  duševnú pohodu. Rodič, ktorý sa dieťaťu venuje, hrá s ním rôzne kooperačné, rozvojové a motorické hry, číta dieťaťu rozprávky, poskytuje mu dôležité piliere duševného zdravia, ktoré budú dieťaťu pomáhať zvládať rôzne náročné životné situácie aj v dospelosti.

 Nakoľko v tomto období začínajú deti navštevovať predškolské zariadenie, aj ono sa stáva dôležitým činiteľom podpory duševného zdravia dieťaťa, hlavne prostredníctvom pani učiteľky/učiteľa. Už v tomto období si dieťa vytvára rovesnícke vzťahy, kamarátstva, s deťmi, s ktorými má podobné záujmy. K správnej psychohygiene prispieva organizácia dňa v škôlke- hry, pohybové a relaxačné aktivity, pobyt na čerstvom vzduchu, odpočinok, zdravá životospráva, a režim, ktorý dieťaťu prináša stabilitu a istotu5.

.

 

Autorka: Mgr. Jitka Kneslová, školská psychologička

 

 

Zdroje:

1HAŠTO, J., 2006. Psychosomatický pacient- ako mu porozumieme? Trenčín, Via practica, 2006, roč. 3 (1),  28-32.

2TANCSAKOVA, B. Psychosomatika: Dieťa môže chorobami posielať rodičom odkaz, že sa trápi. Eduword. [cit. 2022-09-03]. Dostupné na: < Psychosomatika: Dieťa môže chorobami posielať rodičom odkaz, že sa trápi (eduworld.sk)>

3SKLARČÍK, A. 2021. Tikové prejavy u detí a dospelých. Bakalárska práca. UKF v Nitre. 61 s.

4ŠLESAROVÁ, K., 2012. Nočná enuréza- informovanosť rodičov. Diplomová práca. Univerzita Komenského v Kratislave, 2012.

5PEPICHOVÁ, G., 2018. Možnosti podpory duševného zdravia u detí predškolského veku. Bakalárska práca. UMB BB

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zdieľanie:

Mohlo by Vás zaujímať

Adaptácia dieťaťa na škôlku

Photo by  CDC on unsplash.com „Vošla som do škôlky, ktorú som si bola vopred pozrieť. Páčila sa mi škôlka a páčila sa mi pani učiteľka.

Šikanovanie a ako postupovať

Photo by  Alex Ivashenko on unsplash.com Šikanovanie patrí medzi jeden z fenoménov dnešnej doby, ktorým si prechádzajú mnohé deti už na základnej škole. Odborná literatúra za