Produktívne a neproduktívne stratégie riešenia konfliktov

photo by Afif Kusuma on unsplash.com

Konflikt je nespornou súčasťou života človeka. Predstavuje tenziu, teda napätie, medzi názormi, potrebami, cieľmi, záujmami a hodnotami. Táto tenzia u väčšiny ľudí spôsobuje určitú mieru negatívnych pocitov a diskomfortu. Čeliť medziľudskému, teda interpersonálnemu konfliktu je náročné a často aj unavujúce, preto existuje mnoho ľudí, ktorí sa konfliktom vyhýbajú. Konflikty sú ale súčasťou ľudskej skúsenosti, a ani najpríjemnejší či najmilší človek sa im nevyhne.

Konflikt je záťažovou situáciou, ktorá nás emočne ovplyvňuje. Silné emócie ktoré u nás vyvoláva môžu viesť k nezdravým reakciám na konflikt.

Medzi takéto neproduktívne stratégie a prístupy radíme:

  1. Nepriznanie si konfliktu

Často sa vyskytuje u ľudí vyrastajúcich v hyperkritickom prostredí. Vychádza zo strachu z hnevu druhého človeka. Vyhýbavá osoba často očakáva negatívnu reakciu pri adresovaní konfliktu a snaží sa ho ignorovať. Nepriznávanie si negatívnych emócii má ale dlhodobé následky. Vedecká štúdia z roku 2013 dokazuje, že takéto zadržiavanie emócii môže viesť k zvýšenej pravdepodobnosti predčasnej smrti a väčšiemu riziku rakoviny. (Thackeray, 2022)

  1. Explozívna reakcia

Priamy opak nepriznania konfliktu. Človek otvorí konflikt emotívne, často v hnevlivom afekte. Nesnaží sa o riešenie konfliktu, ale o vyjadrenie svojich pocitov. Hnev a niekedy až nenávisť môžu viesť k násilným činom, preto je tento spôsob reakcie, napriek tomu že býva častý, pomerne nebezpečný.

  1. Izolácia

Pri neadresovaní a neriešení konfliktu môže človek reagovať aj izoláciou. Vyhýba sa človeku, s ktorým konflikt prežíva, vťahuje sa do seba. Môže zažívať pocity hanby za to, že nie je stotožnený so súčasnou situáciou alebo za to, že cíti pocity krivdy .

  1. Snaha vyhrať

V konflikte sa často zobudí súťaživá stránka v nás. Každý sa snaží dokázať svoju pravdu a premôcť argumenty toho druhého. Obe strany zabudnú, že cieľom konfliktu je jeho vyriešenie nie osobná výhra a nakoniec to dopadne tak, že hoci jedna zo strán vyhrá, v skutočnosti prehrali obaja.

  1. Defenzíva

Odmietneme objektívny pohľad, namiesto toho otvorenie konfliktu berieme ako osobný útok. Vyvraciame všetky námietky, vrátane tých oprávnených, a snažíme sa brániť obvineniam.

Ako sa teda ku konfliktu postaviť?

  1. Stratégia win- win

V konflikte môžu nastať tri situácie. Po prvé môže nastať situácia, kedy jedna strana porazí druhú a vzájomný vzťah utrpí. Po druhé môže nastať situácia, kedy ani jedna strana nedosiahne svoje, ide o prehru- prehru. Najefektívnejším riešením je však výhra- výhra, kedy obe strany z konfliktu niečo získajú. Táto stratégia ale vyžaduje veľkú mieru nadhľadu a taktiež ochotu oboch strán robiť kompromisy.

  1. Využívanie zámena „ja“ namiesto „ty“

Konflikt sa môže ľahko zmeniť na obviňovanie a vytýkanie chýb toho druhého. Namiesto typického „ty“ by sme mali viac používať zámeno „ja“, a to hlavne na vyjadrenie svojich pocitov. Takto sa dá v konflikte pomerne ľahko zmeniť celková atmosféra. Veď porovnajte si to sami.

„Ty ma vôbec nepočúvaš a nevenuješ mi pozornosť.“ Môžeme zmeniť na:

„Dnes som zažila niečo ťažké, je pre mňa dôležité, aby som o tom mohla rozprávať.“

  1. Uvedomenie si, že problém je to, čo je predmetom konfliktu

Na konflikt sa môžeme pozerať ako na problém ktorý sa budeme snažiť spoločne s druhou osobou vyriešiť. Tento prístup mení konflikt osoba verzus osoba na tím verzus problém. Môže to vyzerať aj takto:

Namiesto. „Vôbec mi s domácnosťou nepomáhaš, a celý deň nerobíš nič!“ použijeme:

„Cítim sa unavená, starať sa o domácnosť je náročné. Bola by som rada ak by sme sa snažili nájsť nejaký lepší systém rozdelenia domácich prác.“

  1. Počúvanie

Stratégia, ktorú väčšina z nás pozná, ale často na ňu zabúda. Skvelým spôsobom ako zlepšiť svoju schopnosť počúvať je parafrázovanie. Po tom čo druhá strana niečo povie, zopakujeme význam povedaného našimi slovami. Takto lepšie získame uhol pohľadu druhej strany a ukazujeme protistrane, že jej pocity vnímame. Ďalším skvelým efektom parafrázovania je to, že dokáže spomaliť tempo a tým pádom aj dynamiku konfliktu.

Môže to vyzerať takto: „Som unavená z toho ako stále uprednostňuješ prácu pred rodinou“

Zopakujeme vlastnými slovami: „Máš pocit, že venujem viac času práci ako našej rodine. “

  1. Pozorovanie samého seba

Počas konfliktu je dôležité venovať pozornosť tomu, čo prežívame. Pozoruj sa a zhodnoť v akej si nálade, aký máš deň a zváž, či práve toto je chvíľa pre konflikt. Neboj sa, vyjadriť že teraz v tejto situácii nechceš daný konflikt riešiť, pretože si pod vplyvom negatívnych emócii a skús navrhnúť alternatívny čas pre tento rozhovor.

 

Autorka: Lubka

 

 

 

 

THACKERAY, Randy. 2022. 5 ways to resolve conflict with a healthy approach. In Denver Mertro cauncelling. 2005 [cit. 2022-04-08]. Dostupné na: <https://denvermetrocounseling.com/5-ways-to-resolve-conflict-with-a-healthy-approach/>.

MARTONOVIČOVA, Eva. 2015. Zvládanie konfliktu a vyjednávanie. In EdWell. 2015 [cit. 2022-04-08]. Dostupné na: <https://ja-sr.sk/files/Zvladanie_konfliktov_a_vyjednavanie_0.pdf>.

HALPERIN, Eran- SCHWARZ, E. Drew . 2010. Emotions in conflict resolution and post-conflict reconciliation. In: CAIRN.INFO. 2020 [cit. 2022-04-08]. Dostupné na: <https://www.cairn.info/revue-les-cahiers-internationaux-de-psychologie-sociale-2010-3-page-423.htm?contenu=article>

LAMOTHE, Cindy . 2020 Conflict avoidance does not do you any favours. In: healthline. 2020. [cit. 2022-04-08]. Dostupné na: <https://www.healthline.com/health/conflict-avoidance#how-its-harmful>

SCOTT, Elisabeth. 2020. Conflict resolution mistakes to avoid. In: verywellmind. 2020. [cit. 2022-04-08]. Dostupné na: <https://www.verywellmind.com/conflict-resolution-mistakes-to-avoid-3144982>

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zdieľanie:

Mohlo by Vás zaujímať

Adaptácia dieťaťa na škôlku

Photo by  CDC on unsplash.com „Vošla som do škôlky, ktorú som si bola vopred pozrieť. Páčila sa mi škôlka a páčila sa mi pani učiteľka.

Psychosomatické prejavy detí predškolského veku

Photo by Chinh Le Duc on unsplash.com   Samotný pojem „Psychosomatika“ pochádza z gréckeho „psyché“=duša a „soma“-telo. Psychosomatika je vedná disciplína, ktorá skúma vplyv psychických funkcií na